Blázon. Vagabund. Diabol. Kristus. Nikto. Charles Manson si za svoj život vyslúžil niekoľko pomenovaní. Zločinec, ktorý sa na konci šesťdesiatych rokov mohol javiť ako nepríčetný blesk z jasného neba, mal k svojim hriechom ďaleko prozaickejší kľúč. Túžil sa stať oslavovaným hudobníkom...
Horúci letný večer ôsmeho augusta 1968...
Nič netušiace celebrity a obyvatelia lukratívnej časti Los Angeles sa pomaly ukladajú k spánku, rovnako ako uvoľnená atmosféra hippie éry. Opojné voľnomyšlienkárstvo pomaly opúšťa telo aj mysel Spojených štátov. Deti kvetov žijú na ulici, kde zháňajú speed a neštítia sa rabovať, či kradnúť. Experimentovanie so slobodou sa zmenilo na nekontrolovanú drogovú epidémiu, tak ako sa láska a mier zmenili na paranoju a nepokoj. Tam vonku je dieťa, ktoré sa narodilo šestnásťročnej slobodnej matke. Tulák a viacnásobne trestaný kriminálnik Charles Manson (nar. 12. novembra 1934 ako Charles Milles Maddox) našiel azyl v opustenom komplexe filmových kulís, kde si založil rodinu z hŕstky outsiderov a hipíkov.
Tam niekde vonku sú aj deti z dobrých rodín Suzanne Atkins, Tex Watson, Patricia Krenwinkel a Linda Kasabian (aj podľa nej sa nazvala známa kapela) nadopované stimulantmi a vyzbrojené nožmi a revolverom na ceste splniť príkaz niekoho, o kom si myslia, že je Ježišom Kristom, ale aj diablom zároveň. Charlieho pomätená filozofia pre nich predstavuje všetko. Majú jasný príkaz - zničiť všetkých vo vile s adresou 10050 Cielo Drive tým najohavnejším možným spôsobom.
Amerika sa na druhý deň zobudí do otrasného rána, kedy forenzní vyšetrovatelia nájdu na pozemku roztrúsených päť dobodaných obetí, vrátane manželky filmového režiséra Romana Polańského Sharon Tate, v ktorej tele prišlo o život aj ich nenarodené dieťa. O dva dni neskôr sa scenár opakuje v dome manželov LaBiancovcov. Na stenách bolo krvou napísané Helter Skelter - názov piesne od The Beatles.
Zdroj: AP PhotoCharles Manson, 1969Za slávou cez mŕtvoly
O niekoľko mesiacov neskôr polícia rozpustila ranč, na ktorom prebýval Mansonov kult. Drogami zmanipulovaná sekta plánovala krvavý prevrat pod zámienkou blížiacej sa rasovej apokalypsy. Od roku 1969 bol vodca vo väzbe. Obhajoval sa samozrejme tým, že nikoho nezabil a je nevinný. Jeho "nevinu" však podfarbuje iná skutočnosť. Cielo Drive si vybral v domnienke, že sa tam bude nachádzať jeho niekdajší známy Dennis Wilson z kapely The Beach Boys. Spoluzakladateľ známej surf-popovej formácie vtedy fungoval ako Charlieho spojka so svetom hudby, kam sa chcel dostať.
Manson sa naučil hrať na gitaru v cele, kde si začiatkom 60-tych rokov odpykával trest za rôzne, z pohľadu jeho neskoršej "kriminálnej kariéry", menej závažné zločiny. Mal zaujímavú farbu hlasu, melodický spev a príjemné skladby. Keď sa v roku 1967 po piatich rokoch za mrežami vrátil do uvoľneného sveta farieb a kvetov, čakal, že prerazí ako hudobník a že práve Wilson mu v tom pomôže. Opak bol však pravdou. Čas, ktorý Dennis strávil v Mansonovej blízkosti, špinavo využil a ukradol mu skladbu Cease to Exist, ktorú zaranžovali s Beach Boys ako Never Learn Not to Love.
Hudobník rýchlo zistil, že podcenil náturu nenapraviteľného kriminálnika, od ktorého ako darček dostal guľku a vyhrážky. Wilson ho na oplátku dobil. Tu sa ich cesty rozchádzajú a Manson si vytvára vlastné "náboženstvo", ktoré funguje len ako zástierka pre samoúčelnú pomstu šoubiznisovej zvrchovanosti. Členov svojej sekty zbavuje ega pomocou synchronizovaného dávkovania LSD, hereckých vystúpení a predstierania, že sú niekým iným.
Lojalitu vytipovaných sektárskych psov si pred hlavnou misiou otestoval pri rôznych krádežiach, či dokonca vražde istého narkomana Garyho Hinmanna mesiac pred masakrom prominentov. Medzi celebritami, ktoré Manson stretol, bol aj Neil Young, ktorého jeho hudba oslovila a ponúkol mu i nahrávanie. K ďalšej spolupráci však nedošlo a Young, inšpirovaný udalosťami, ktoré sa odohrali blízko miesta, kde žil, napísal pieseň Revolution Blues na albume On The Beach.
V období, kedy bizarná postavička vypláva na svetlo verejnosti v putách a čelí súdom, Manson osloví manažéra a producenta Phila Kaufmana s prosbou, aby vydal jeho nahrávky. Tie vznikali v rokoch 1967-1969 a vyšli na kompilácii s názvom Lie: The Love & Terror Cult v marci 1970. Nekvalitné nahrávky častokrát v sprievode rozladenej gitary a iných hrajúcich, či spievajúcich členov kultu majú v sebe akúsi zvláštnu romanticko-poetickú patinu a primitívnu, kmeňovú, až podprahovú nástojčivosť. Na jednej strane prekypujú hippie entuziazmom, no zároveň dokážu spadnúť do zvláštnej osobnej clivoty a hypnoticky sa vám vkradnú do hlavy.
Kompilácia dostala napriek zvrátenému charakteru autora uznanie od kritikov a niektoré piesne znova ožili v podobe coververzií. Napríklad baladu Look at Your Game Girl je možné počuť na albume The Spaghetti Incident? rockových gigantov Guns N' Roses, veselú Home Is Where You're Happy zase veľmi autenticky prerobili alt-rockoví Lemonheads.
Morbídna fascinácia
Nič netušiace celebrity a obyvatelia lukratívnej časti Los Angeles sa pomaly ukladajú k spánku a za oknami im vrcholí nová vlna. Opojné voľnomyšlienkárstvo, tentokrát vyzdvihujúce skôr temnú stranu zábavy, sa na začiatku deväťdesiatych rokov mení v rozorvaný výkrik. Opäť sa nachádzame na adrese 10050 Cielo Drive, kde prázdny dom s krvavou minulosťou okupuje mladý Trent Reznor. Zatiaľ, čo sa grungeová vlna pomaly ponára do svojej heroínovej revolúcie, aby mohla vzápätí vyhasnúť, mladý a ambiciózny multi-inštrumentalista pokladá posledný kameň do burácajúcej stavebnice samplov, rozostrených gitár a shock-rockových klišé onálepkovaných ako industrial metal. Čoskoro dokončí svoje nekompromisné EP Broken.
Po nezhodách s vydavateľstvami sa rozhodol urobiť si svoje vlastné nahrávacie štúdio. Prenajal si preto pomerne lacný pozemok s mučivou minulosťou. Za tento vyslovene exploitačný ťah ho neskôr zvozila sestra zavraždenej Sharon Tate. Rocker sa jej s plačom ospravedlnil, ale vzápätí si z miesta odniesol ako suvenír vchodové dvere, kde sa kedysi zračil krvavý nápis PIG. Na efekte Reznorovej vypočítavosti pridáva fakt, že svoje vtedajšie nahrávacie štúdio pomenoval LePig, neskôr už funguje len pod názvom svojho labelu Nothing Records.
Predtým, než Reznor opustil vilu, odniesol si z nej spomínané EP, svoj druhý, démonicky nákazlivý album The Downward Spiral (1994) a klip k skladbe Gave Up. Vo videu môžeme okrem súčasti americkej histórie, vidieť aj tú, ktorá sa ešte len začne písať. Dlhovlasý chlapec s gitarou v úzadí je jeho budúci kolega Brian Hugh Warner alias Marilyn Manson. Ten tu taktiež dokončoval svoj kapelný debut. Pôvodný materiál niesol "prekvapivo" názov The Manson Family Album, no jeho finálna podoba sa dostala na trh pod názvom Portrait of an American Family. Samotný pseudonym speváka, preliaty do názvu kapely, pozostáva z Charlesovho priezviska a krstného mena Marilyn Monroe, ako poňatie svojských amerických priorít v balanse medzi krásou a hnusom, či oslavou celebrít na rovnakom piedestáli ako vrahov.
Nine Inch Nails a Warner však nie sú jediní. Morbídnej fascinácií sa nevyhli ani iné formácie, od ktorých by sme to mohli čakať. Ozzy Osbourne sa venuje Tate/LaBianca vraždám v piesni Bloodbath in Paradise. Ramones odkazujú na krvavé vyčíňanie v Glad to See You Go na svojom druhom albume Leave Home.
Sonic Youth sa nechajú zabiť v klipe k tematicky ladenej piesni Death Valley '69, ktorú o niekoľko rokov neskôr coverujú ich alternatívni spolubojovníci The Flaming Lips - tí zas majú na konte obsedantnú pieseň s referenciami Charlie Manson Blues. System of a Down zavadia o Mansonov ekologický non-profit v piesni ATWA (Air, Trees, Water, Animal).
Nové svetlo na skladbu Helter Skelter chceli vrhnúť U2 s priamym odkazom na Mansona v rockumente Rattle and Hum a na rovnomennom albume. Cover vyšiel v live verzii, na jej začiatku Bono hovorí: "Toto je skladba, ktorú Charles Manson ukradol od The Beatles (narážajúc na krvavý nápis)... My ju kradneme naspäť."
Samotný Charles ešte pár ošúchaných kompilácií nahral na magnetofón spoza mreží a členovia jeho kultu si v sedemdesiatych rokoch zhotovili na kolene album The Family Jams.
Šialený klaun alebo vypočítavý šaman?
Ak je hudba bránou do duše umelca rovnako, ako to zvykneme tvrdiť o očiach, tak v Mansonovom šialenom folku nájdeme to isté, čo sa zračí v jeho pohľade. Iskra veselosti a kuriózneho cirkusantstva sa dokáže zo sekundy na sekundu zmeniť na čiernotou zastrenú predzvesť nebezpečného chaosu.
Jeho hudobná tvorba je pohľadom do ranenej, po živote bažiacej citlivej bytosti, rovnako ju však možno vnímať aj ako názornú ukážku jeho priam šamanskej schopnosti chladne a vypočítavo manipulovať poslucháčov. Jej počúvanie je preto veľmi rozporuplným zážitkom, ktorý sám o sebe vysvetľuje fascináciu jeho osobou, ktorá bude určite pokračovať aj dlho po jeho smrti.
Charles Manson zomrel dňa 19. novembra 2017 vo veku 83 rokov. Na smrť bol odsúdený už v roku 1971, no neskôr mu trest zmenili na deväťnásobné doživotné odňatie slobody. Odvtedy mu dvanásť ráz zamietli žiadosť o predčasné prepustenie, ďalšiu príležitosť by mal až v roku 2027. Vraždy a zločiny, ktoré sú pripísané jeho osobe, nikdy neoľutoval.
Autor: Matej Sekerka
Foto: AP Photo
