Nocadeň

Ži beží ti časomiera
nádej tá neumiera
stále ju máš
si na kopci z pochybností
vo všetkom súvislosti
márne hľadáš
architekti šťastia
sľúbia, že ťa spasia
a predajú pár rád
si stále viac zmätený
nevieš čomu veriť
blúdiš v ozvenách
armády falošných spasiteľov
obete pýchy a vlastných cieľov
keď sa už zdá, že sú na konci s dychom
pravdu vždy umlčia hlasným krikom
predavač ilúzií
do tvojich túžob vidí
jak do karát
v krabici od topánok
domov si nesieš spánok
a smútok rán
parket sveta je už plný ľudí
čo sa uspávajú obdivom
kým nie sme omámení
vytancujme nenápadne z tejto sály von