Paľo Hammel

Keď ^A pavúk svoje siete dotká ^Es7 a ^D jeseň zbiera lístie na pie ^A seň, ^{D AA} ty mizneš v diaľke ako bodka ^Es7
a ^D najstudenší vietor vanie ^A sem. ^{D A}
Keď pavúk ^Hmi svoje siete dotká ^A a ^D jeseň má už ^E pieseň v ruká ^A ve ^{D A} tu na ste ^Hmi ne len tvoja fotka ^A
D pripomína mi ^E leto prcha ^A vé.
Keď pavúk svoje siete dotká,
ja nevládzem ťa naspäť zavolať,
clivota je nekonečne krotká
a slnko nevládze už na to hriať.
Keď pavúk svoje siete dotká,
tak trocha vždy sa naspäť zadívam,
a tvoja malá čierna bodka
už možno vôbec nie je pravdivá.
^Hmi Tvár
^Hmi so žiarou snov,
^Hmi so žiarou ^A snov,
so žiarou snov.
V nej jedno ^Hmi krásne dopoludnie ^A
D a vlasy ^E smutne rozvia ^A te.
Keď pavúk svoje siete dotká
a jeseň zbiera lístie na pieseň,
ty mizneš v diaľke ako bodka
a najstudenší vietor vanie sem.
Keď pavúk svoje siete dotká,
tak trocha vždy sa naspäť zadívam,
a tvoja malá čierna bodka
už možno vôbec nie je pravdivá.
Tvár
so žiarou snov,
so žiarou snov,
so žiarou snov.
V nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate,
v nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate.
Keď pavúk svoje siete dotká...