Paľo Hammel

1.
^G Mestečko Goenningen, ^C smutné a nevľúdne,
^G mestečko Goenningen, ^C pred rokmi ako ^D dnes.
^G Námestie s radnicou, ^C kostolík za riekou,
^G z mestečka Goenningen ^C je všade ďale ^D ko.
^C Každý deň trvá tu ^D sivé nekonečno,
^C ťažko byť v Goenningen ^D starnúcou sleč ^G nou. ^C , ^G

2.
Marišku Steiffovú miloval kominár,
vždy, keď sa zvečerí, ticho naň spomína.
V mestečku Goenningen každý jej závidel
chlapca, čo lietať chcel, ale bol bez krídel.
Každý deň trvá tu sivé nekonečno,
ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou.

Ref1:
^G V dvorane slávy ^Ami ľudskej pamäti
^G od vekov žiaria ^Hmi veľké mená,
^Emi v dvorane slávy ^D ľudskej pamäti
^C chýba mi ^D jedna že ^G na. ^C , ^G

3.
Svadby a pôrody, staručká matrika,
Marišky Steiffovej, tej sa to netýka.
Tri sestry vydaté, Mariška najstaršia,
v podivnom kláštore uprostred cudzích šiat.
Za strojom šijacím s láskou a nehou
spísala svoje sny švabachom stehov.

Ref2
^G Mnohí z vás to azda ^Ami nevedia:
^G na jeseň v tisíc de ^Hmi väťsto treťom
^Emi krajčírka vymyslela ^D deťom
^C plyšové ^D ho medve ^G ďa. ^C , ^G

Ref1
V dvorane slávy ľudskej pamäti
od vekov žiaria veľké mená,
v dvorane slávy ľudskej pamäti
chýba mi jedna žena.

^G Krajčírka z Goenningen ^C Margaret Steiffová
^G vymyslela deťom ^C plyšového medve ^G ďa. ^C , ^G