POEM

Koľko asi stojí toľká krása?
Platil by som rád, no niet už čím.
Plamienky sú modré,
to je dobré znamenie...
Kde som sa tu vzal, to vôbec netuším.

Hodíš na mňa pohľad, povieš: dá sa.
V úvahách ťa radšej neruším.
Bláznivo ti verím,
nerýmujem príslovia.
Bez očí vidím počujem bez uší.

Odkiaľ sa len vzala modrá tráva?
Ježkovia sú modrí a my tiež!
Pod skleníkom neba
teba správne ocením.
Lepšiu modrú trávu inde nenájdeš!

Kam do čerta odišla tá krása?
Možno o zmysly ma pripraví.
Dážď padá na krovie,
ktovie aký dlhý čas
už tu stojím takto sám a deň je sychravý...

Niekedy sa zdá že všetko zdá sa:
ty aj les a všetko prekvitá,
ježkovia sú modrí,
kobry tancujú tu tiež.
Lenže Snehulienka ráno nespí tam...

Zdá sa mi, že ktosi na mňa máva.
Vykláňam sa z okna na perón.
Nástupište nikam,
ty si tam a ja zas tu,
márne kráčam, bežím, skáčem za tebou!

Modrá krása, koľko si ma stála?
Očí mihnutie a už to viem.
Píšem dlhý zoznam,
poznám z neho toľko mien
ľudí, vecí, ktoré viac už nenájdem...



Spevy & zbory: Peter Paľaga
Basa, bicie, klávesy,dychy: Miro Šúr
Aranž:Miro Šúr
Nahraté a zmiešané v štúdiu SureAudio
©2007 Peter Paľaga