Prešporok

Kto chce mať stále viac a viac
Neznámu nemoc môže nájsť
A možno vtedy netuší
Že jemné vlákna rozruší
Už nepostaví z dúhy most
Už nespraví nič pre radosť

Už nie je vítaný hosť
Keď nepovie si, že dosť
Tak uletí do seba a nájde svoju noc

R.: Veď každý má svoje krídla
A nimi
Do takej krajiny
Aké má vidiny
Aké má krídla

To vravel jeden starý pán
Ja sa v ňom vôbec nevyznám
Prečo to vravel práve mne
Keď Slnko páli tak ukrutne

Tak odišiel som obďaleč
A on uletel na krídlach preč