Pripad Ewi Burdovej

Medulienka

Celý svet je zrazu celkom iný, každý za každého ruku dá. Pozeráš sa na krajinu z hliny posiatu, z bieleho páperia. Ľudia sú tak strašne spokojní, po uliciach na znak radosti sa váľam. Vrahovia sú strachom spotení a mŕtvym zlodejom sa kričí "sláva".

TAK, DNES UŽ VIEM, ČO CHCEM. MEDULIENKU ZABIJEM.
TAK, DNES UŽ VIEM, ČO CHCEM. MEDULIENKU ZABIJEM.

Ráno vstanem, kŕče udrú do kolien. Čerstvý vzduch mi kludne za sklom máva. Pred dverami kráča sprievod smutných žien zahalených v čiernom... niekto zomrel... to sa stáva...

TAK, DNES UŽ VIEM, ČO CHCEM. MEDULIENKU ZABIJEM.