Druhý album bratislavskej formácie Hviezda nesie názov Nič sa nemení, no zdá sa, že to nie je celkom tak. Možno vznikal s rovnakým prístupom a jeho základ tvoria pesničky staršieho dáta, no ohlas na Hviezdu zo strany fanúšikov aj médií vďaka vydaniu dvoch albumov v krátkom slede (necelých 14 mesiacov) poriadne vzrástol.
Hrať priamočiaro neznamená hrať bez myšlienky
Kým predošlé počiny by sa dali prirovnať k oťukávaniu terénu na scéne, Nič sa nemení je potvrdením nájdenia si pevného miesta. Jedenásť položiek = jedenásť potenciálnych hitov bez toho, aby podliezali latku dobrého vkusu či prispôsobovali sa receptom na nahratie správneho rádiového songu. Úvodný titul Figaro je vôbec prvou skladbou, ktorú kapela skomponovala. "Nahral som ju ako demo ešte s Braňom Špačkom za bicími a poslal Tomášovi. Bol z nej nadšený a ponúkol sa, že do nej nahrá spev. Neskôr sa k nám pridal Peter Prekop, zvyšok je už história," približuje skladbu Peter Hajdin. Súčasná verzia zvukovo pripomína novú tvorbu Slobodnej Európy, hudobne je to správne odpálený a poctivo zahraný rock so všetkou energiou, aká k žánru patrí.
Neuveriteľne životaschopný riff dominuje piesni Otec povedz, zvedavo sa pýtajúcej a spomínajúcej na staré časy. Jasne lokálpatriotický názov Zlaté piesky zase odkazuje na reálie východniarom vzdialené a menej známe, no z energie dravo hrajúceho kvarteta som mal nakrátko zimomriavky. Ťažkú hlavu si zo sveta nerobí ani Anča, dievča kráčajúce, srdce stláčajúce (a zrejme výzorom očarujúce). Skupinka týchto štyroch skladieb sa výrazovo blíži k punk rocku, zemitému, melodicky chytľavému a autentickému, napriek tomu Hviezdu nie je možné označiť za klasicky punkovú ani náhodou. Ide len o jeden z elementov, tvoriacich ucelený (a sofistikovanejší) profil.
Aplikujú aj progresívny prístup
Ďalším prvkom mozaiky je elektrizujúci folk, dominujúci v pokojne–pesničkovom priebehu titulov Modré auto, Podkrovie a Červená električka, kde sa hudobne toho veľa neudeje, no Tomáš má priestor ukázať spevácky a textársky talent. "Nám ako kapele dodávajú najväčší význam texty, je šťastím, že máme jedného z najlepších slovenských textárov. Je výzva napísať dobrý text, pretože musíš úprimne povedať niečo vo svojom materinskom jazyku. Dá sa s ním robiť úplne super, ak máš čo povedať. Ak nemáš, zrejme to lepšie zaretušuješ v angličtine."
Presne v strede medzi dravými a pokojnými kúskami je progresívnejší prístup. Skvelý prvý singel albumu Chce sa mi spať sprvoti šetrí riffmi, klamná ilúzia je čoskoro zničená precíznym dávkovaním gitary v tých správnych intervaloch. Vďaka tomu sa pieseň radí ku kompozične najlepším výtvorom Hviezdy. Podobný pocit mám vďaka zasekávajúcim sa riffom z piesne Môj malý Balkán, k úplnej spokojnosti chýba už len zlatý klinec pribíjajúce sólo. "Predtým som hral v kapelách, kde boli dvaja gitaristi, tu sa o všetko na gitare musím postarať sám. Nie som hviezdne hrajúci inštrumentalista, tak to pre mňa bol spočiatku oriešok, ale myslím, že sme napokon našli spôsob, ako si poradiť v trojici," vysvetľuje Hajdin občasnú striedmosť v gitarových aranžmánoch.
Priamočiaro a zároveň kľukato sa šinie vpred Púha dúha, kde sú náznaky progresivity stelesnené striedaním kontrastných pasáží a krkolomným preletom zvláštneho gitarového zvuku, ktorý sa vznáša veľmi tesne ponad ostatné nástroje. "Niekedy leží hudobný nápad dlho na stole, tak si ho zahráme a ak je tam emócia, prinesie Tomáš text. Inokedy máme len text, ktorý sa zhudobní. Musíme mať pocit, že oba prvky do seba zapadli, musia byť komplementárne. Máme ten luxus, že sa hudbou neživíme, takže máme čas všetko pilovať do detailov. Hoci hráme pesničky a nemali sme zámer urobiť konceptuálny album, myslím si, že oproti debutu je novinka kompaktnejšia, má lepší naratívny oblúk. Aj keď na ňom počujem pár nedostatkov, už mi neprekážajú až tak ako to bývalo v minulosti," priznáva hudobník.
Nemajú problém vybočiť z inak výborného konceptu
Druhý dlhohrajúci album je pomenovaný podľa titulnej skladby, ktorá sa podľa slov Petra vymyká tradičnému rukopisu Hviezdy. Ide o odviazanú vec s funky rytmikou, vynikajúcimi figúrami basgitary v základe a chytľavým groovom, pri ktorom sa dajú pri troche fantázie predviesť decentné tanečné kreácie. "Inšpirovala nás old-schoolová 70's disco hudba, hovorili sme si, že je to zábavná pesnička, ktorú nás bavilo hrať, veselá hudba Petra Prekopa dobre kontrastuje s Tomášovým smutným textom. Nezapadala síce celkom do nášho štýlu, ale nakoniec sme sa rozhodli pomenovať album po nej a zaradiť ju na jeho záver."
Text samotný vystihuje sladkobôľny osud skladníka, každé ráno vstávajúceho na šichtu s odkazmi na všadeprítomné bratislavské reálie. Ľudia, počúvajúci texty Tomáša Ďurovku, majú v mnohých pasážach šancu si uvedomiť, že život v Bratislave má svojské čaro ("Pár spomienok na strednú školu a potom to šlo všetko dolu: Dolné hony, Pentagon, Hraničná, metadon..."). Podobným štýlom píšu na východe texty Chiki Liki Tu-a alebo Kolowrat. "Tomášove texty sú úprimné a vychádzajú z jeho skúseností. Má to mesto rád napriek tomu, že ide o neviestku na Dunaji. Tie odkazy však často nie sú vedomé, že teraz tam dáme nejakú lokálnu pikantériu. Je to neoddeliteľná súčasť človeka, nie umelecký zámer."
Ten obsahuje skôr obal platne, na prvý pohľad banálny, no ukrývajúci viacero významových rovín. "Hviezda označuje niečo romantické, máme Tomáša ako hviezdu-antihviezdu, má to štyri cípy ako sme my v kapele, označovali sa tým v socializme neprístupné programy pre dospelých. A keď sme sa rozhodli nazvať platňu Nič sa nemení, pripomenulo mi to večnosť a s tým spojený pokoj, aký človek pocíti na cintoríne, či rovno na bratislavskom Slavíne. Takže nám jeden starý kamenár vytesal symbol do kameňa, pozlátil ho a odfotili sme to na obal."
Hviezda tvorí nápaditú a energickú rockovú hudbu s duchaplnými textami, zakorenenými v kolobehu života v hlavnom meste. Jej druhý album je profesionálnou nahrávkou, pri ktorej netreba špekulovať nad tým, či ide o mainstream alebo alternatívu. Napriek rôznym výrazovým polohám ide o kompaktný nosič, pesničkársky zrozumiteľný, no nie podlízavý, rýdzo slovenský, nie však gýčový. Právom sa platňa dostala do výberov, rekapitulujúcich najsilnejšie domáce albumy roka 2015, a neprekvapí, ak sa objaví aj v užších nomináciách tohtoročných Radio_Head Awards.
Hviezda - Nič sa nemení
(Slnko Records, 2015)
1. Figaro
2. Chce sa mi spať
3. Modré auto
4. Otec povedz
5. Zlaté piesky
6. Podkrovie
7. Môj malý Balkán
8. Púha dúha
9. Anča
10. Červená električka
11. Nič sa nemení
Celý album môžete počúvať na Deezeri:
Autor: Marek Danko
Foto: Facebook.com/Hviezda
