ADAM. Jednoduchý názov s jasným odkazom. Cez pozorné počúvanie nahliadnuť do zákutí intímnych myšlienok človeka s nazbieranými životnými skúsenosťami, upratanou hlavou a vydretou hudobnou kariérou, ktorá reflektuje to, kým Adam Ďurica je. Ľudsky, autorsky a interpretačne. Jedenásť nových pesničiek ponúka viacero náhľadov do všetkých spomínaných sfér. Odchádzať budete s pocitom, že ho život a hudba jednoducho baví.
Pri každom novom albume sa ako poslucháči, ale aj ako recenzenti, snažíme hľadať rozdiely a objaviť posun, ktorý robí aktuálnu nahrávku výnimočnou. Spätne som si prešla doterajšiu diskografiu Adama Ďuricu, v rámci ktorej nachádzam pre mňa obľúbené, ale aj menej obľúbené albumy. Chcela som si pripomenúť jeho hudobnú cestu a v jednom okamihu ma prekvapilo, že si ho vlastne vôbec nespájam so SuperStar.
Niekomu toto zaradenie v kariére pomáha písať dostatočne zapamätateľný úvod vlastnej hudobnej histórie a nám, ktorí pracujeme so slovami, tiež pomáhajú barličky, ktoré sa stávajú pre daného umelca charakteristickými. A práve tu som si uvedomila, že pre Adama Ďuricu je účinkovanie v tejto televíznej šou takmer irelevantné, preto mu táto nálepka neprischla. Nestal sa intenzívnym ale krátkym výkrikom ošiaľu. Budoval si svoju kariéru pesničku za pesničkou, vytrvalo a poctivo muzikantsky. Remeselné zručnosti, ktoré si cibril ako skladateľ aj autor textov, sa mu stále zhodnocujú a aktuálne prinášajú už siedmy štúdiový album. Dôkaz, že ho to stále baví.
Ďalší faktický údaj, na ktorom spočinuli moje oči bol rok 2021. Rok, kedy Adam vydal predchodcu Naše hriechy (recenzia), a pritom sa zdá, že to bolo iba nedávno. Počas tých štyroch rokov sa totiž Adam Ďurica nikam nevytratil. Oslavoval 20 rokov na hudobnej scéne (reportáž), 10 rokov od vydania prelomového hitu Neľutujem a štedrý bol aj v počte vydaných singlov, ktoré sa teraz stretli na albume s jednoduchým názvom Adam.
Záhadná Smatanová, Lipa bez džezu
Napriek tomu, že väčšinu pesničiek na ňom už poslucháči spoznali, nepôsobí album ako kompilácia pozbieraných hitov z ostatných rokov, aj keď ňou tak trochu je. Medzi jedenástkou skladieb je už teraz sedem singlov. No tie, ktoré zostávali doposiaľ skryté, sú drobnými pokladmi, ktoré musia fanúšikovia 37-ročného speváka spoznať. V absolútnej tichosti vznikol nový duet so Zuzanou Smatanovou. Od spoločnej piesne Miesta uplynulo už sedem rokov a čerstvá spolupráca Neviem ťa prečítať, hoci je prekvapením, znie ako niečo, čo už dôverne poznáte a cítite jej prirodzenosť. Napriek tomu sa v nej Zuzka tajomne ukrýva v hádankách.
Novoobjaveným pokladom nahrávky je aj pieseň Na konci búrky. Znova vzťahová téma, ale uchopená z opačného konca. "Nakoniec mi chýba, každá tvoja chyba a v diaľke hľadám náš záchranný čln," spieva Adam v sprievode akustickej gitary text, na ktorom kolektívne pracoval s Martinom Ledvinom, Terezou Balanovou a Jendom Vávrom. Jednoduchosť piesne mi pripomína niektoré krehké kúsky jeho debutového albumu. Refrén však ukazuje, ako sa odvtedy naučil do nenáročných melódii vnášať hudobne zaujímavé a obohacujúce prvky moderného popu.
Ak dve vyššie spomínané skladby hovorili o vzťahoch, kúsky Ľudia, my sme takí a To sme my sú z iného okruhu tém a je veľmi dobre, že sa Adam od pesničiek o láske na moment vzdialil. Čim nezhadzujem lásku. Nič nie je dôležitejšie ako láska. Napriek tomu Ďurica s pribúdajúcimi rokmi prirodzene rozpína okruhy tém. Osobné skúsenosti premietol do skladieb, ktoré sú láskavým návodom k naplneniu vnútorného šťastia alebo minimálne k zamysleniu sa nad tým, akí sme – "My vieme byť všetkým, no najmenej ľuďmi," zaznie v piesne Ľudia my sme takí, z ktorej sa dozvieme aj to, že sme jedineční, vľúdni a občas iba priečni.
Z jediného textu Vlada Krausza vyplýva, že našou prirodzenou ľudskou súčasťou sú aj všetky naše slová, hriechy, činy a že vlastne "nikdy nebudeme iní". Spoluprácu dvoch držiteľov Krištáľového krídla nájdete v úplnom závere albumu. Ich spoločná pieseň má názov To sme my. Tieto skladby, rovnako ako úvodná Baví ma to, priniesli zrýchlenie tempa a výrazné gitarové linky ako pripomienku toho, že rock and roll ešte predsa len nezomrel.
Baví ma aj súčasný Adamov prístup k videoklipom. V každom sa prezentuje vo vedľajšej dejovej línii ako hudobník, ale hlavná dejová linka má takmer vždy filmový charakter. Vizuál k piesni Drobnosti je ako zostrih z romantického filmu, duet Myšlenky s českou speváčkou Terezou Balonovou detto. Iné je to v klipe ku skladbe s Petrom Lipom. Tu už sa pozeráme na dvoch umelcov pri práci a má to skvelý náboj. Ako video, tak samotná pesnička, v ktorej sa Peter Lipa ocitol v prostredí pop rocku.
Predošlý album označil Ďurica ako svoj najvyzretejší a ja s ním úplne súhlasím. Album Adam je pokračovaním na tejto ceste, kde sa už celkom prirodzene očakáva, že nemôže byť krokom späť. A ani nie je. To ale neznamená, že tieto nahrávky nie sú odlišné. Vyzretosť zostáva, zvuk sa mení. K producentovi Lacovi Rychtárikovi si prisadol Martin Ledvina, s ktorým Ďurica nadviazal spoluprácu po prvý raz. Naopak, Matej Taucer na najnovšom albume nespolupracoval. Zrejme aj výmena na týchto postoch sa postarala o to, že album Adam takmer opustil tanečné melódie a do popredia posunul gitarový zvuk. Takéto kľukaté cesty, na ktorých nikdy nemožno vopred predvídať, aký album prinesú, sú v diskografii speváka prínosné.
Takisto sa pomenili pozície textárov, medzi ktorými tentokrát dominuje Peter Riava, dva texty si napísal Adam sám, jeden patrí Vladovi Krauszovi, na jednom sa spolupodieľala Zuzka Smatanová a ďalšie sú výsledkom skladateľských sessions, ktoré sú v tvorbe Adama Ďuricu novinkou, ktorú túžil vyskúšať a výsledok je presvedčivý. Či sa takýto kreatívny postup ešte niekedy zopakuje v tejto chvíli asi nevie ani samotný spevák. Album Adam však ukazuje, že tieto veci sú nepredvídateľné, a tak to má byť.
Autorka: Miroslava Rabčanová