Jemne a citlivo sa Sisa Fehér spolu s Vladkom Miklášom pustili do ich spoločnej nahrávky Bardo, ktorá vyšla začiatkom júna. Talentovaná hudobníčka zvádza poslucháča svojou muzikálnosťou a hudobnou poéziou. Dokonca medzi jej sympatizantov patrí aj Dan Bárta. Sisa Fehér ukazuje svoje dokonalé prepojenie s hudbou a slovenčina jej pritom veľmi pristane. Pozýva na potulky prírodou a vydať sa na túto cestu s ňou je zážitok.
Len niečo viac ako 30 minútová dĺžka albumu pritom drží poslucháča v strehu. Necháva ho prechádzať sa lesom, cítiť slobodu aj prežiť smútok, núti ho uvažovať nad sebou, nad nami. Album je náladovo rozmanitý, dá sa povedať, že aj tajomný, nejednoduchý a napriek tomu má tendenciu si s ľahkosťou získať poslucháča, ktorý ho bude chcieť spoznávať.
Album, ktorý si zaslúži pozorného poslucháča
Bardo pôsobí ako uzatvorený celok s jasnou výpoveďou. Tvorcovia nahrávky pritom na minúty nedbali a ponechali si slobodu, ktorá je opojná aj pre poslucháča. Nahrávka si vytvára vlastný priestor, do ktorého človeka vtiahne a zoberie si jeho úplnú pozornosť.
Sisa Fehér je známa skôr anglickými textami, no tentoraz sa vybrala cestou rýdzej slovenčiny. Dokáže ju krásne melodicky ohýbať a plne využiť vo svoj prospech. Dáva si záležať na precíznej výslovnosti a necháva jazyk vyniknúť v jeho ľubozvučnosti. Nahrávka má navyše v sebe letmý nádych folklóru, ktorý dobrý pocit z materinského jazyka len podporuje.
Na druhej strane však treba povedať, že Sisa tomu všetkému dáva jazzový smrad, voľnosť podmienenú rytmom. A hoci to pravdepodobne vôbec nebol zámer, podarilo sa tvorcom vytvoriť aj skladby, ktoré by mohli dostať nálepku hit a poslucháča len tak ľahko neopustia ako Tancovala by som či Ráno.
Minimalistická prechádzka prírodou
Bardo znie ako hrdý slovenský album aj vďaka hlavnému tematickému motívu, ktorým je príroda. Hudobníčka priznala, že väčšina piesní vznikla na horách a pôvodne dokonca ani nemali byť piesňami. Napokon však jej slová predsa dostali hudobné stvárnenie, ktoré maľuje imaginárne obrazy a vedie poslucháča vlastnou krajinou fantázie.
Sisa Fehér po prírode nesiaha len povrchne s obdivom, ale prichádza aj so svojou kritickou reflexiou na aktuálny problém výrubu lesov. Tejto téme sa venuje asi najsmutnejšia pieseň na albume Neberte lesy, pričom v hlase speváčky znie smútok aj prosba. "Neberte hory, neberte lesy, čo ostane deťom? Čo ostane asi?“ Často však siaha po prírodných obrazoch ako po metaforách, ktoré skrývajú významy v poézii, a tak je Bardo nahrávkou, ktorú možno odkrývať v dvoch líniách – textovej a aj hudobnej. Čaru albumu podľahol aj Jureš Líška zo skupiny Fallgrapp, ktorý časť skladieb aj mixoval a priznal, že sa počas práce do hudby zamiloval.
Bardo je minimalistický album, ktorý stojí na farbistom hlasovom prejave Sisy Fehér a inštrumentálne si dokonale vystačil s kontrabasom a gitarou. A hoci sa dá do neho zahľadieť na prvé počutie, dokáže poslucháčovi poskytnúť oveľa viac.
Sisa Fehér, Vladko Mikláš - Bardo
(Slnko Records, 2018)
1. Intro
2. Jazero
3. Hučí potok
4. Hučí voda
5. Neberte lesy
6. Orol
7. Jelene
8. Jarabina
9. Tancovala by som
10. Intermezzo
11. Ona
12. Ráno
13. Zore
Autorka: Marína Valentovičová
Foto: artwork
