Spieva o zmapovaných cestách, tvárach, či tónoch, no možno ani nevie, ako dobre na novinke zmapoval aj sám seba ako skladateľa, textára a speváka. Najnovšia kolekcia piesní ukazuje, že Martin Harich je aktuálne vo svojej najlepšej forme. To predznačovalo už EP Pátram, na ktorom v krátkej minutáži piatich balád ukázal svoju hudobnú vyzretosť. Teraz ju potvrdzuje na ploche dlhohrajúceho albumu.

CD ma zaujalo najskôr na prvý pohľad, až chvíľu na to aj na prvé počutie. Odložiť netradičný booklet a rovno sa započúvať sa skrátka nedalo. Zaujímavý vizuál neobsahuje ani jedinú fotografiu speváka. Namiesto toho prináša sériu malieb od výtvarníčky Abbie Puskailer, ktoré korešpondujú s textami piesní. Nápaditá a v dnešnej pop music dosť nezvyčajná myšlienka sa u mňa stretla s úspechom a asi nebudem jediná. 

Do očí okamžite udrela aj informácia o počte skladieb, ktorých je na albume pätnásť. To vždy núti trocha pochybovačne zdvihnúť obočie, či nepôjde o kvantitu na úkor kvality. Odpoveďou mi bola necelá hodina po stlačení tlačidla play na prehrávači, počas ktorej nastala doslova explózia vnemov.

Rozmanitosť bez šablóny
Z celého albumu Mapy priam kričí Harichov posun do vyššieho levelu. Jeho spevácky prejav, ktorého kvality boli nespochybniteľné už v čase SuperStar, vyzrel a hlavne odkryl viacero svojich podôb. Bez zaváhania prechádza falzetom, na miestach, kde si to pieseň vyžaduje, zase posadí hlas o čosi nižšie. V rockovejšie ladených skladbách tlačí na tých správnych miestach, inokedy je jeho hlas pokojný alebo patrične naliehavý. A miestami v ňom dokonca cítiť záchvev úsmevu.

To už sa dostávam k samotnej atmosfére skladieb, ktorú v hojnom zastúpení podčiarkujú práve vokály. A to nielen Harichove, ale i v podaní prizvaných spevákov. Pri započúvaní sa natrafíte na Simu Martausovú (ktorá práve dnes v Bratislave album pokrstí), Tinu, Nikolu Benedikovičovú alebo Thoma Artwaya. Piesňam však hostia nedominujú, ich hlasy ich len s citom dotvárajú.


Ruka v ruke s rozmanitosťou spevu ide aj inštrumentálna stránka albumu. Tá sa pohybuje v intenciách moderného popu vystavaného na živých nástrojoch. Väčšina skladieb stojí na gitarovom alebo klavírnom podklade. Martin si však sem-tam odskočí k príťažlivému energickejšiemu rock'n'rollu a jemne sa obtrel aj o R&B a elektroniku. 

Hudobne veselé skladby s neveselou myšlienkou

Predchádzajúce EP Patrám bolo príťažlivé svojou melanchóliou. Rovnako silné, zádumčivé piesne zložil Martin Harich aj na svoju aktuálnu novinku. Z tohto pohľadu vychádza ako absolútny víťaz pieseň Páv, ktorá je po všetkých stránkach najsilnejšou z celého albumu. Pri slovách, ktoré vychádzajú Harichovi z úst, až behá mráz po tele, tak bravúrne sú sformulované. Jeho prejav ich ešte umocňuje a hudobná kompozícia dotvára pocit absolútnej dokonalosti.

Na podobnej vlne sa nesú aj piesne Staré gramofóny a Mapy. Dojem z titulnej skladby však kazí neprirodzené a pričasto opakované naťahovanie krátkych slabík ("móhli stratiť/ukryť/nenabažiť/lúštiť sáá"). Tento v slovenských pesničkách dosť častý neduh sa objavuje aj v ďalších skladbách na albume, no práve v piesni Mapy pôsobí najviac rušivo.

Kvapka svojím rytmom zvádza k predstave, že ide o ľahkú, sviežu pieseň, čo je po hudobnej stránke vlastne pravda. Jej slová však stoja emočne na opačnej strane. Song je zaranžovaný tak šikovne, že tieto protipóly spolu skvele ladia. Čosi podobné možno povedať aj o skladbách Loďka a Z druhej strany, kde z Martinovho hlasu sála zvláštne pozitívna emócia, texty však zanechávajú pachuť trpkosti.


Skutočnú ľahkosť prinášajú až slovné zvraty a hry v skladbách Gurmánka, Sopečná činnosť a V neznáme. V týchto odľahčených textoch sa ukázala tvárnosť Martinovho rukopisu. Napísať podobne ladné texty a neskĺznuť k infantilnosti nie je jednoduché, možno ešte náročnejšie, ako nechať perom hýbať melanchóliu. Aj to potvrdzuje, že tento chalan má talent - nielen ako spevák, ale aj ako zaujímavo dozrievajúci autor hudby a textov.

Dôsledne to zmapoval na aktuálnych Mapách, pričom verím, že na jeho muzikantskej mape ešte zostali neobjavené miesta, ktoré predostrie vo svojej ďalšej tvorbe. Jedno je však isté - cieľovou skupinou jeho tvorby už nie sú iba násťročné dievčatá. O čosi bližšie k nemu síce bude mať aj naďalej nežnejšie pohlavie, zrejúce spolu s ním, no partneri jeho fanúšičiek sa už určite nemusia hanbiť ísť so svojimi polovičkami na koncert ako doprovod. Možno budú sami príjemne prekvapení.

Martin Harich - Mapy
(2017, Warner Music)

1. Marilyn Monroe
2. Do neba
3. To prejde
4. Pantomíma
5. Kým sa máme
6. Kvapka
7. Gurmánka
8. Staré gramofóny
9. Z druhej strany
10. Mapy
11. Loďka
12. V neznáme
13. Páv
14. Sopečná činnosť
15. Namiesto veci (Do neba) [part2]

Album Mapy môžete počúvať na Deezeri:



Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: Peter Dobiáš

Súvisiaci interpreti: Martin Harich