Každý z nás sníva. Na sny si vieme ráno občas aj spomenúť, niektorí ľudia vedia tieto sny verne zreprodukovať, no len pár z nich dokáže z týchto snov napísať pesničky, a to rovno celý album. Jedným z nich, ktorý túto schopnosť ukazuje dlhodobo, je Martin Evžen Kyšperský a jeho brnianska kapely Květy, ktorá na záver minulého roku prišla (podľa webstránky kapely) už s deviatym rádovým albumom Bílé včely, ktorý vyšiel tradične v nezávislom vydavateľstve Indies Scope Records.
Rádiové pesničky pre nezdegenerované publikum
Počúvať a pochopiť Květy si vyžaduje sústredenosť, vysokú predstavivosť a silnú empatiu s Martinovými surrealistickými a neraz drsnými textami. Nie je to hudba pre hypermarkety či podmaz k vareniu kotlíkového guláša. No to, že sa ich pesničky nehrajú v rádiách (česť výnimkám), neznamená, že skupina nemá svojich poslucháčov, práve naopak. V Čechách je kapela uctievaná ako jeden z ťahúňov tamojšej alternatívy a album Bílé včely zbiera cenu za cenou.
Po prekročení rieky Moravy smerom na východ je všetko bohužiaľ inak. Už sme akosi zvykli, že na našom hudobnom "trhu" si vždy zlíže smotanu niekto iný. Úvodná rytmická My děti ze stanice Bullerbyn je pritom ako šitá pre široký éter, v ktorom sa snáď ešte nájde poslucháč nezdegenerovaný lavínou primitívnych nápevov, či už tých našich alebo neuvážene importovaných.
Krásny smútok, hravosť aj strach
Melancholickou nostalgiou za priateľmi sú Kámoši, ktorí sa rozutekali po svete, zostarli, alebo jednoducho zmizli z našich životov: "Všichni mí kámoši jsou mrtví anebo v dálce, přinejmenším se mi to tak zdá... a z holek jsou starý unavený ženský, ty nejlepší stejně dávno už odešli". Nálada je veľmi smutná, no vďaka Martinovmu špecifickému a úprimnému podaniu mu veríte každé jedno slovo a je to potom taký krásny smútok: "Už tak mně bolí všechno, na co se podívám a bolest je jediná věc, kterou mám stálou, dotek a pálení přece patřili kopřivám a všechno to špatný kéž se mi jenom zdálo".
Martinovo vyznanie k priateľke noci, ktorá mu prináša jedinečné a farebné sny, prezrádza Papoušek noci: "Jen ty a já a ty, dole pod pomeranči, obejmi mně a drž, vem mně do klokaní kapsy". Hravosť so slabikami a štúdiová invencia kapely sa plne ukazuje na pocte slávnemu režisérovi (A. Kurosawa), ktorá znie tak, ako keď kedysi hrali pokazené kazeťáky prvú aj druhú stranu kazety naraz ("Na nebi svítí měsíc, kuk-kus měsíce na nebi svítí... kukuruku sova – Akiro Kurosawa...").
Strašidelná pieseň Lesní duch s hrôzostrašnými slákmi na spôsob kultových hororových filmových scén navodzuje zimomriavky ("Lesní duch musí všechny zabít, ale lesní duch není zlý, koho si vybere ten musí jít..."). Ako silný kontrast nasleduje pesnička o "kopýtkach", ktorej sa báť vonkoncom nemusíte: "na obzoru ční noční průvod... ješťěže slunce je ovčácký pes a ráno se objeví". Kto sa ale chce ešte chvíľu báť, pustí si track číslo sedem (Kostra).
Čo je pri Květoch cenné je fakt, že si ich pesničky jednak s nikým iným nespletiete a zároveň sú to všetko jedinečné kusy, ktoré nevykrádajú nápady z bohatej diskografie kapely (pri deviatich albumoch a mnohých ďalších projektoch je to skoro zázrak). Títo štyria páni jednoducho žijú hudbou a ich tvorba sa viac ako práca dá nazvať poslaním. Květy (a nielen ich posledný album) sú ako kniha, ktorú si radi prečítate viackrát, a skôr, ako vás obsah začne nudiť, vydá neúnavný autor ďalší napínavý román.
Květy – Bílé včely
(Indies Scope Records, 2012)
1. My děti ze stanice Bullerbyn
2. Kámoši
3. Lesní duch
4. Kopýtka
5. Po zarostlém trávníčku
6. Tvůj dům
7. Kostra
8. Papoušek noci
9. Pole tráva a činžáky
10. A. Kurosawa
11. Na útěku /pa.at./
12. Marko Polo
Autor: Juraj Cagáň
