Na jeseň minulého roka vyšiel legende českej hudobnej scény Vladimírovi Mišíkovi výnimočný album s názvom Jednou tě potkám. Hoci už nejde o najčerstvejšiu novinku, aj vzhľadom na vysoko priaznivé hodnotenia hudobných kruhov, ktorých odrazom je šesť nominácií na hudobné ceny Anděl, patrí sa o tomto, podľa niektorých najlepšom českom albume roka 2019, aj s odstupom času podrobnejšie napísať.
Po rokoch bez Etc...
72-ročný spevák, gitarista, skladateľ a textár pôsobí na česko-slovenskej hudobnej scéne od konca 60. rokov. Zanechal v nej výraznú stopu a hoci v posledných rokoch aj vzhľadom na zdravotné prekážky obmedzil živé koncertovanie, neprestal byť úplne aktívny. Dôkazom je práve minuloročný album Jednou tě poznám, ktorý od vydania predchádzajúceho albumu Ztracený podzim (2010) delí takmer desať rokov.
Zdroj: Facebook.com/misik.vladimirNahrávka sa od jeho doterajšej sólovej tvorby líši tým, že ju Mišík nenahral so svojou dlhoročnou sprievodnou skupinou Etc... Tú založil ešte v roku 1974 a s prestávkami s ňou vystupuje dodnes, aj keď odvtedy prešla mnohými personálnymi zmenami. Ak sa spomenulo Mišíkovo meno, automaticky sa k nemu pripájalo meno kapely Etc... Aj preto bolo istým prekvapením, že nový album sa rozhodol nahrať s úplne novými, generačne mladšími a žánrovo nezaťaženými hudobníkmi, združenými v projekte Blue Shadows pod vedením hudobníka a producenta Petra Ostrouchova.
Kým formáciu Etc... bolo možné podľa zvuku spoznať po niekoľkých tónoch, keďže boli s Mišíkom vzájomne prepojení akoby pupočnou šnúrou, skupina Blue Shadows oproti tomu stojí na nahrávkach tak trochu v pozadí, čo však v žiadnom prípade neznižuje jej prínos na kvalite a úspechu albumu. Základom jej zostavy sú okrem Ostrouchova traja osvedčení hudobníci - bubeník Martin Novák (o. i. spolupracuje s Lenkou Dusilovou a Janou Kirschner), gitarista Josef Štěpánek (hral aj s Wabim Daněkom, Xindlom X a Radůzou) a basgitarista Matěj Belko (člen skupín Kollerband, Hudba Praha a i.).
Aj vďaka tomu, že Blue Shadows tvoria hudobne (a určite aj ľudsky) zohranú partiu, album vyznieva prirodzene a pohodovo, rešpektujúc spôsob Mišíkovho spevu, ktorému napriek jeho veku nemožno nič vytknúť, je jednoducho príjemný a skvelý. Sám spevák v booklete k albumu konštatuje, že "...natáčení probíhalo ve velké pohodě a věřím, že atmosféra přátelské vzájemnosti je v naší hudbě slyšet." Album vyšiel ako samostatné CD a tiež vo formáte 2xLP s CD, zaujímavosťou sú anglické preklady textov v booklete.
Návrat ku koreňom
Album obsahuje 14 vzácne vyrovnaných skladieb, ktoré tvoria kompaktný celok, žiadnu vatu tu nenájdete. Mišík jednoducho patrí k starej škole, ktorá bola orientovaná na tvorbu albumov. Sú to v tej najhlbšej podstate pesničky, ktoré sú intímnou spoveďou zrelého muža a hudobníka. Podľa spevákových vlastných slov považuje nový album vzhľadom na citlivé témy piesní "za najosobnejší, aký kedy vytvoril". Oproti minulým albumom Vladimíra Mišíka ubudlo z bigbítu a elektroniky, a naopak, pribudli porcie blues, country, dokonca aj gospelu a vôbec akustického zvuku, čo môže prilákať aj nových fanúšikov.
Je to však stále ten istý Mišík, akurát sa výrazom vrátil k svojim pesničkárskym začiatkom, čoho potvrdením je, že okrem vlastných textov tu vlastným nezameniteľným spôsobom spieva aj zhudobnené verše českých básnikov, akými sú Václav Hrabě, Jiří Orten, František Gellner či Ján Skácel. V tejto súvislosti rád pripomeniem, že práve Mišík bol tým spevákom, ktorý do českého bigbítu priniesol poéziu uznávaných básnikov.
Album otvára energiou nabitá pieseň Něco ve mně chrčí, podľa Mišíkových slov "veselé blues, kdy se jeden rozejde s tou svou, vzdychá, pak to po ránu v něm chrčí a skončí to tak, že nakonec jede do hospody". Chytľavý úvod, ktorý pri prvom počúvaní albumu vo mne prebudil zvedavosť, či aj ďalšie pesničky budú také dobré. Obavy sa rýchlo rozplynuli, keď som zistil, že táto pieseň bola len prvým sústom skvelého hudobného jedla, ktoré na mňa ešte čaká. Hneď nasledujúca skladba Zarmoucen v klidu pokračuje v línii krásne smutnej nálady podporenej lenivo sa vlečúcim rytmom, keď zhudobnená báseň Jiřího Ortena nakoniec dospeje k trpkému záveru, že "A tak se všechno vydaří právě až na ty konce".
Mierne nahnevanú bluesovú úvodnú trojicu uzatvára pieseň Po dlouhém dni, v ktorej sa však už blysne svetielko nádeje vyjadrené v spevákovom texte slovami "Ve snu si troufám tak trochu doufat...". Mojím favoritom z tohto súdka je Vzpomínka na samotu, aj kvôli sugestívnemu textu Bohuslava Reyneka a violončelu Jiřího Bártu, ktorý je jedným z hudobných hostí na albume.
Ozajstným šperkom je však titulná pieseň Jednou. Krehká a zasnená pieseň s dvojzmyselným textom plynie od prvého tónu zdanlivo pomaly, akoby sa nič zvláštne nedialo. V pozadí však už po prvom vypočutí pocítite niečo neodvratné. Spevákovými slovami povedané: "V textu od básníka Václava Hraběte není prvoplánově jasné, jestli jde o lásku nebo smrt. Já už se jako stárnoucí muž přikláním k druhému modelu."
Ide zároveň aj o prvý singel z albumu, ku ktorému bol natočený aj videoklip. Čiernobiely príbeh, odohrávajúci sa na Letnej, v časti Prahy, kde je spevák doma a kde to miluje, má od zverejnenia na Youtube na začiatku septembra minulého roka vyše 250-tisíc zhliadnutí. Melancholická atmosféra nostalgicky zachytáva miesta navždy spojené s Mišíkovým životným príbehom - školu, kino, pivárne...
Vladimír Mišík sa viackrát, naposledy pre Český rozhlas, vyjadril, že sa nikdy nepovažoval za speváka, ale skôr za rozprávača textov, a aj po sedemdesiatke je jeho ambíciou rozprávať príbehy. V plnej miere to platí aj o albume Jednou tě potkám, kde sa často vracia do svojej minulosti. Zaujímavým z tohto pohľadu je česko-anglický duet Brothers naspievaný s generačne blízkym írskym pesničkárom Paulom Bradym, vystupujúcim v roli jeho nepoznaného amerického brata.
Z piesne, ktorá je inšpirovaná len nedávnym a pre neho šokujúcim zistením, že má v Spojených štátoch deväť súrodencov, cítiť radosť z toho, že "nejsem sám, že za velkou louží sestru a bratry mám", ale zároveň smútok, že v detstve kvôli železnej opone nemohol časť svojej rodiny spoznať. Aj napriek tomu, že o nich nevedel, bol po celý život "hrdej na otcovu krev, co kořením byla pro můj slovanský zpěv", a nie náhodou je táto pesnička zaranžovaná v štýle pravého amerického country s typickou akustickou gitarou podfarbenou nenápadným zvukom Hammond organu.
Spomienky na mladosť i humor
V Mišíkových nových pesničkách nechýbajú ani spomienky na mladosť a bezstarostnosť. Pohoda žiari zo skladby Pět hospod, jedna ulice, ku ktorej text napísala jeho manželka Eva a týka sa priamo Keramickej ulice, na ktorej dlhé roky býva. "Kdysi jich bylo pět, teď jsou jen čtyři, je to taký bermudský čtyřúhelník," povedal spevák v jednom rozhodore na margo súčasného stavu pohostinstiev v okolí jeho domova.
Nie je tajomstvom, že Vladimír Mišík nebol veľkým priateľom minulého režimu, ktorému v časoch nárastu jeho popularity na začiatku osemdesiatych rokov prekážali jeho texty a v roku 1982 mu dokonca zakázali verejne vystupovať. V období zákazu sa na jednom múre v pražských Holešoviciach, a neskôr aj v iných českým mestách, objavil nápis "Nechte zpívat Mišíka!", ktorý bol opakovane premaľovaný, no vždy sa znovu objavil. Túto dobu reflektuje pieseň Devizový příslib, akoby isté zadosťučinenie a malá odplata súdruhom, ktorí jemu i nám ostatným komplikovali život.
Hoci väčšia časť albumu vyjadruje pocity smútku, nostalgie a zmierenia sa s rôznymi nespravodlivosťami života, nechýba tu ani humor. Tento typ pesničiek najlepšie reprezentuje nezbedná pieseň Jo, jo, jo, jo!, nepochybne potenciálny koncertný hit, v ktorom Mišík v roli penzistu spočiatku otráveného z manželkiných domácich prác a diania okolitého sveta zrazu ožije, keď mu zavolá jeho priateľ Olin - čo je inak reálna osoba, Jaroslav Nejezchleba, hudobník, ktorý na albume tiež hosťuje (známy aj z kapely Marsyas), aby za ním prišiel do krčmy na pivo. Znenazdajky evidujem úsmev na svojej tvári a stávam sa súčasťou mužskému zboru... V podobnom duchu vyznieva aj Věštkyně, čo je príbeh o veštici, ktorú spevák navštívi, "aby mi řekla, co se stane, že už mám nějak všeho dost", no na jeho prekvapenie, ona veští len prítomnosť.
Klenot v diskografii legendy
Od hudobníkov v dôchodkovom veku sa už obvykle veľa neočakáva, no Vladimír Mišík prišiel s úžasným nadčasovým albumom, ktorý právom patril u českých recenzentov a v koncoročných rebríčkoch a anketách medzi najlepšie hodnotené české nahrávky roka. Jeho výpoveď o svojich pocitoch smutných i radostných je úprimná a skromná, na nič sa nehrá, a preto si srdce pozorného poslucháča rýchlo získa.
Veľkosť albumu Jednou tě potkám je práve maličkostiach. Hoci sa vám mnohé popevky a verše dostanú pod kožu, nehrozí, že by sa vám zunoval. Je to klenot, ktorý patrí do dobrej spoločnosti takých Mišíkových albumov ako Kuře v hodinkách (1972) alebo Vladimír Mišík & Etc... 1 (1976). Je preto viac než pravdepodobné, že 30. marca sa Vladimír Mišík stane držiteľom niektorej z výročných cien Českej hudobnej akadémie Anděl 2019. Nominovaný je v kategóriách Album roka, Skladba roka, Sólový interpret roka, Videoklip roka a tiež dvoch žánrových kategóriách - Folk a Rock.
Vladimír Mišík - Jednou tě potkám
(2019, 100PROmotion)
1. Něco ve mně chrčí
2. Zarmoucen v klidu
3. Po dlouhém dni
4. Jednou
5. Jo, jo, jo, jo!
6. Vzpomínka na samotu
7. Pět hospod, jedna ulice
8. Věštkyně
9. Kočky mňoukaly na střeše
10. Brothers
11. Devízový příslib
12. Rekrut
13. Most
14. Slovanské tance
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autor: Ivan Straka
Foto: Vladimír Smutný
Súvisiaci interpreti: Vladimír Mišík
