Takmer v každom umelcovi sa skrýva túžba po uznaní masami, úspechu, popularite. Po piesni, ktorá sa nám usadená v podvedomí pospevuje priam sama od seba. Annie Clark nie je výnimkou a ako St. Vincent na novom albume skúma okrem tejto aj celý zástup ďalších túžob, ktoré nás formujú. Pod žiarivými farbami a lesklým latexom v novej nahrávke nám tak St. Vincent odhaľuje najviac zo seba.

Ako naznačuje názov, album Masseduction je o zvádzaní, a ako doplňa sama autorka, zaoberá sa predovšetkým mocou, drogami a sexom. Hovorí o príťažlivosti, ktorú pre nás majú tieto opojné entity, o zúfalosti, s ktorou po nich bažíme, o slasti, ktorú nám prinášajú. Clark tu načrela zatiaľ najpopisnejšie do vlastného života, čo jej však nebráni načrtávať aj širšie problémy našej spoločnosti. Od závislosti na digitálnych únikoch (album St. Vincent, 2014) prechádza k ďalším sladkým opiátom, či už ide o bieleho diabla v podobe drogy, lieku alebo cukru. 

Skladby Pills či Sugarboy ich zosobňujú s patrične manickou energiou, jinglový refrén všadeprítomných Pills svojou chemickou žoviálnosťou vyvoláva až klaustrofobické pocity. Po troch minútach sa skladba láme do pomalej, saxofónom vedenej melódie (ktorú Clark zložila ešte v rámci spolupráce s Davidom Byrneom) a chemický závoj odhaľuje zúfalú túžbu po blízkosti.


Sex sells, až z toho mrazí

Masseduction charakterizuje táto ambivalentnosť. Na jednej strane je nehanebným vykročením hudobníčky do sveta popu. V sprievode producenta Jacka Antonoffa (poznáte z albumov Lorde a Taylor Swift) gitarové experimenty ustupujú klávesom a plnokrvným baladám. Samotné vydanie albumu navyše dopĺňa výrazný vizuál, v ktorom sa pocity príťažlivosti striedajú s mrazivou umelosťou, sexepíl s morbídnym humorom, krikľavá veselosť s agresivitou. Všetko v prepracovanej podobe, ktorú zvykneme vídať pri marketingovo prešpekulovaných popových hviezdach, nie alternatívnych experimentátorkách.


Zároveň tu však Clark neustále zapája podvratné živly, ktorými narúša zdanie príťažlivej dokonalosti. To, že je St. Vincent zrazu na pódiách polonahá, neznamená, že pochopila, že kariéra sa robí v obtiahnutých body a vysokých opätkoch. Áno, túžba po sláve môže byť mocná, ale u St. Vincent je sofistikovaná, spojená s kritikou a humorom. Pohráva sa s jej formami, čo dokazuje napríklad séria videí parodujúca žurnalistické klišé.

Sexualizovaný vizuál má jemný podtón absurdity, vábivé končatiny sú zvodné i surreálne zároveň. Otázne zatiaľ vyznieva živé prevedenie skladieb, ktoré podľa doteraz zverejnených videí stavajú predovšetkým na silnom vizuále a samotnej hudobníčke, ktorú sprevádza len elektronický podklad. Aj tu je však v zálohe prichystaný ďalší protiklad - akustické verzie, ktoré zatiaľ zazneli napríklad v BBC.


Pre St. Vincent experiment s populárnou formou nie je samoúčelný. To, čím skutočne skúma jej hranice, je emocionálny obsah, ktorý do svojich skladieb vložila. Hoci vznikali priebežne počas dlhšieho obdobia (okrem Pills je výsledkom skoršej práce aj napríklad Slow Disco, pôvodne písaná pre Joy Williams), odrážajú predovšetkým rozchod Clark s partnerkou.

Hudobníčka skladá účty, neuhýba pred ničím a presne pomenúva boľavé miesta. Závislosť, ktorou vkladáme svoje štastie do rúk inému. Neodolateľnosť, ktorou nás to ťahá tam, kde nás nič dobré nečaká. Neustály zápas o rovnovážne rozdelenie síl. A potom, po tom všetkom zúfalú otázku, kto vlastne bez toho druhého sme. Otázka platí pre vzťahy aj narkotiká: čo zostáva, keď sa preberieme z omámenia?


Čo vidíme na konci

Album je to teda nebývalo smutný, nasiaknutý hlbokým otrasom, ktorý predstavuje strata milovaného človeka. Vďaka vzťahu s populárnou modelkou je Clark jasné, že sa istej bulvarizácii svojej práce nevyhne, v rozhovoroch však konštatuje, že album je ako Rorschachov test so škvrnami - každý v ňom uvidí niečo iné a nemá zmysel overovať fakty.

A skutočne nie je vôbec podstatné, ktorá skladba je o Care Delevingne, ktorá o Kristen Stewart, a kde sa spieva o Davidovi Bowiem... V tom najlepšom slova zmysle je Masseduction melancholický zlepenec, efektívny destilát tisícky drobných zlomenín, ktoré zažívajú všetky srdcia. St. Vincent ich podáva v chytľavom rytme (Funky Savior! Asertívne pulzujúca Young Lover!) a s vycibrenou lyrickou skratkou.

Osobný je album aj obsadením – okrem vokálu Delevingne a ďalších sa na ňom podielali aj Tuck&Patti, príbuzní Annie Clark, ktorí ju priviedli k hudbe. Album tiež rozvíja príbeh večne troskotajúceho Johnyho, ktorý sa objavil už na nahrávkach Marry Me (2007) a St. Vincent (2014).

K vrcholom patrí záverečná Smoking Section v hrozivej pomalosti rozvíjajúca sebadeštruktívne scenáre. Vokál v balade pôsobivo klesá pod ťarchou emócií, hudobníčka už jednoducho nevládze. Môže si nihilisticky želať, aby iskra chytila, aby ju po skoku zo strechy rozniesli na všetky smery prúdiace taxíky... Poslednými slovami nahrávky je však uistenie, že toto nie je koniec - krehkú repliku Clark opakuje, až kým jej sama neuverí.

St. Vincent - Masseduction
(2017, Loma Vista Recordsings)

1. Hang On Me
2. Pills
3. Masseduction
4. Sugarboy
5. Los Ageless
6. Happy Birthday, Johnny
7. Savior
8. New York
9. Fear The Future.
10. Young Lover
11. Dancing With A Ghost
12. Slow Disco
13. Smoking Section

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autorka: Michaela Kučová
Foto: Facebook.com/St.Vincent

Súvisiaci interpreti: St. vincent