Slovenská hudobná scéna sa môže pochváliť kvalitnou ženskou kapelou. O tento fakt sa zaslúžila trojica hudobníčok, ktorých mená vôbec nie sú neznáme. Hnacím motorom bola túžba Kataríny Knechtovej sadnúť sa za bicie a udávať rytmus. Za mikrofón prizvala sestry Humeňanské, Jana ovládla gitaru a Petra sa celkom slušne sa chytila basy.

Sú mladé, ambiciózne a talentované. Každá z aktérok sa venuje vlastným projektom, The Cubes nie je pre ne záležitosťou ordinárnou a na štúdiovú nahrávku nechali poslucháčov nejaký ten čas čakať. Zo sporadického jamovania v prešovskom štúdiu mali hlavne radosť a to je cítiť aj na eponymnom albume. Pod skladateľskou taktovkou Kataríny a Jany vzniklo jedenásť pesničiek v angličtine, ktoré samé žánrovo označujú ako "kockatý punk".

Populárna hudba ide bokom

Podľa vlastných slov nečakajú pozornosť, tú si však zaslúžia. Na Slovensku sa totiž rockové kapely v čisto ženskom zložení nerodia často. Po trenčianskych YouCoco, ktoré začínali ako ženské duo, môžu byť The Cubes ďalším vzorom pre hudobníčky, ktoré chcú v kapele robiť aj niečo iné ako len spievať.

Väčšina skladieb na albume sa dá charakterizovať ako poctivý špinavý (pop)rock, ktorý je ako stvorený na klubové pódiá. Pesničky The Cubes nie sú "otrepané", naopak, sú svieže a majú dušu. Dramaturgovia komerčných rádií ich preto zrejme automaticky hodia do krabice "nehrateľná alternatíva". Je fakt, že The Cubes netvoria populárnu hudbu, na akú sme na domácej scéne zvyknutí. Dokázali však vytvoriť zväčša čisté, nápadité skladby, ktorých je na domácej scéne ako šafranu.

The Cubes - Tomorrow

Rock'n'roll aj intímne balady

Jednou z prvých zverejnených skladieb, ktoré predznačovali potenciál kapely, bola grungová Who killed myself?. Tá funguje aj po niekoľkých počutiach, čo sa s presvedčivosťou nedá povedať o Never Gonna Stop Me Know, či Tiger Eyes. To, čo niektorým skladbám chýba, je spontánnosť pilotného singla Tomorrow, respektíve naliehavosť Black Car. K tým výraznejším na albume patrí aj ťahavá Womanspace, ktorá má bližšie k výrazu balady z deväťdesiatych rokov ako k čistému rock'n'rollu.

Sestry Humeňanské (najmä Jana) disponujú skvelým hlasovým potenciálom a ich vokálne modulácie dávajú každej piesni vlastnú tvár. Vedia vystihnúť silu okamžiku, pokryť melódiu zamatom a o pár chvíľ strhnúť búrku. Nahrávku uzatvárajú jemné nôty. Akustická, mimoriadne intímna, minimalistická Hush (for Thomas) kompaktnosti albumu nenapomáha, na album uzatvára spôsobom, ktorý naznačuje, že sa kapela má kam ďalej posúvať.

Debut The Cubes síce neponúka nič, čo by sme ešte nepočuli, no napriek tomu môžeme byť radi, že v našom malom hudobnom priestore vznikla ženská kapela, ktorá vie skladať pesničky s nápadom a zároveň ich dôveryhodne predať na pódiu. Ostáva len dúfať, že si nájde svojich poslucháčov. Na rozdiel od speváckej kariéry Kataríny Knechtovej tá bubenícka pre najsledovanejšie médiá nie je dosť zaujímavá. Kapela si tak napriek zvučným menám v zostave bude musieť svoju pozíciu na scéne vybudovať podobne strastiplnou cestou ako iné nie zrovna strednoprúdové kapely - napríklad hraním v Subclube.

The Cubes - Who Killed Myself?

The Cubes - The Cubes
("samovydanie", 2012)

01. Hey GIRLS!
02. Tiger Eyes
03. Black Car
04. WHo killed myself?
05. Womanspace
06. Shine
07. Tomorrow
08. Never gonna stop me
09. Shape
10. Blue Days
11. Hush (for Thomas)

Autorka: Barbora Machovičová

Súvisiaci interpreti: The Cubes