V novembri ubehlo, prekvapivo bez väčšieho záujmu médií, 30 rokov od úmrtia Karola Duchoňa. Obdivuhodným hlasovým fondom si získal dobových kritikov aj fanúšikov, pochvalne sa o jeho kvalitách vyjadrovali Nemci i český "rival" Karel Gott. Či medzi nimi išlo o zdravú súťaživosť alebo závisť, to sa už dnes nedozvieme. Isté však je, že "slovenský Tom Jones" po sebe zanechal nielen populárne šlágre, ale aj menej známe, no o to lepšie albumy.
Hoci ho preslávili najmä single v duchu kantilén či popu, ktoré sa od 70. rokov do jeho smrti objavovali na trhu s vysokou kadenciou, či vystúpenia v televízii, v inom svetle sa dokázal prezentovať na dlhohrajúcich platniach. Bol najmä interpretom, ale v rozhovoroch dokazoval, že hudbe výborne rozumie a má prehľad v mnohých žánroch. Preto už hotovým skladbám vedel dodať hravosť, pestrosť a posunúť do inej roviny.
Začiatky s prevahou prebratých songov
Prvá dlhohrajúca platňa bez mena mu vyšla až v roku 1974. Tak ako u viacerých československých interpretov, aj on spočiatku spieval viaceré pretextované skladby zahraničných umelcov, ktoré bodovali v hitparádach. Aranžmány však museli byť mierne pozmenené, aby sedeli k jeho soulovému prejavu. Umelecké ambície sa viac alebo menej podriaďovali neviditeľnej ruke trhu, napriek tomu sa prvej platni nedajú uprieť nesporné kvality.
Väčšia časť albumu je prevzatá (7 z 13). Verejnosti sú dôverne známe veľké hity, či už ide o skvelo gradujúci song Šiel, šiel (Rain, rain) alebo Spýtať sa môžem (Down by the River). Menej sa už vie o dynamickej piesni Kôš zázrakov, ktorá nie je ničím iným než verziou slávneho hitu Soul Man. Vyznačuje sa nečakane údernou rytmikou a "kvákajúcou" gitarou, hoci zatiaľ ide len o krovie dychovej sekcii a zborom. Rýchly a strmý zosuv v skladbe Príboj (Hi Heel Sneakers) končí obstojným gitarovým sólom a v mysli vyvstane paralela s dobovým trendom Garyho Glittera.
Z pôvodnej šestice zaujme Siedmy svetadiel s výpravným textom a kúzelnými aranžmánmi s nádychom Orientu. Životaschopným kusom je Hodvábny príbeh, kde Karola parádne dopĺňa ženský spev a hoci sa výsledok hodí skôr do varieté, kvalitatívne obstojí aj umelecky. To isté platí o S bielou hmlou, akurát tempo je voľnejšie. Kým nezaspím, spievam je dôrazne klusajúcim žrebcom a keby namiesto sláčikov dostala priestor gitara, bol by to jasný rockový hit. Jemu blízky je cover Poď k nám (Dance of Love), keďže aj tu má navrch tanečná zložka.
Srdcia planúce v rytme čardáša
V roku 1976 vyšiel Karolovi v Nemecku album Portrait Einer Stimme (RCA), v tom istom čase sa na pulty vďaka Opusu dostal aj jeho druhý slovenský album Čardáš dvoch sŕdc (v rámci záslužných reedícií denníka SME sa objavil na CD pred siedmimi rokmi). Pôvodné skladby tentoraz hrajú nad prevzatými tesnú presilovku (7:6). Platňu otvára známe Dievča z Budmeríc od W. Jenningsa, s aranžmánmi prispôsobenými textu Ľuba Zemana. Sen o belasej víle nesie rukopis Braňa Hronca, no veľa sa toho okrem klavírnej etudy nedeje. Isté oživenie výraznými gitarovými vstupmi predstavuje song Čo ti je od Z. Bartáka. Balada Matka je voľným pokračovaním skladby Pieseň o matke z debutu, chýba však moment prekvapenia.
Naopak, významný titulný počin Čardáš dvoch sŕdc ženú robustné dychy, nesmrteľný je hlavne famózne gradujúci záver, akoby vystrihnutý z bujarej maďarskej veselice. Tempo sa snaží udržať gitarová Myslím to vážne a skvelé sóla nasmerujú Karola takmer až do vôd glam rocku. Z pozadia kvíli gitara aj v Tancujem s tebou, dychy sú však rovnocenným partnerom. Poslednej štvrtine platne robí česť Vašicova skladba Láska úprimná, v závere spestrená rýchlejším partom robiacim skvelú kulisu pre Karolov spev. Chytľavý refrén v Zajtra bude krásne je výbornou vizitkou textára A. Karšaya, K. Peteraj zase prispel slovami k záverečnej Pieseň pre milú, ktorej autorom nie je nikto menší než Pavol Hammel. Jeho rukopis je, ako vždy, na prvý pohľad jednoduchý, ale pri ďalších vypočutiach sa vynoria rafinované detaily a aranžmány, ktoré sú pre pop rock účinné a esteticky hodnotné.
Trojka plná osobností je jeho vrcholom
Čardáš dvoch sŕdc predstavoval znamenitý posun vpred, ale málokto by pred vydaním albumu Karol Duchoň '80 (1980) čakal, že miláčik publika načrie do rocku tak hlboko. Odvaha experimentovať a poctivý prístup urobili z poslednej štúdiovky rodáka z Galanty vrchol jeho tvorby. Kým na debute mal prevahu Tanečný orchester Československého rozhlasu, na druhej platni Orchester Gustáva Broma, na treťom počine sa do toho oprela skupina Ľuba Beláka (o rok neskôr mal Ľubo prsty aj v nahrávaní kultovej platne Bolo nás jedenásť).
Na konci siedmej dekády vládol nepísaný zákon, že rytmika sa musela vedieť obracať takmer všade vrátane mainstreamu. Gitaristi pružne reagovali najmä na jazz-rockové podnety a ich exhibície sa stávali pastvou pre uši. Ako hostia sa predviedli skvelí jazzmani Dušan Húščava a Juraj Lehotský, medzi rockermi dominovali Fero Griglák a Pavol Hammel. Keďže Karol bol považovaný za fenomenálneho speváka, nikto neočakával, aby skladal vlastné piesne. Na to mal svojich ľudí a nebolo ich málo.
Griglák v kompozícii Polnočný koncert prispôsobil pokojné tóny Karolovmu milovanému soulu, jazz či Fermatu pripomína snáď len úvodné syntetizátorové sólo. Ľubo Belák prispel dvoma kusmi: Blues pre Karola odkrýva nový rozmer Duchoňovho prejavu a Uspávanka je kúzelná miniatúra s úspornou inštrumentáciou, no veľmi silným účinkom. Hammelova Brat slnko, sestra zem je typickou "oddychovkou", ktorá by mohla byť predobrazom slávnej ZRPŠ.
Naopak, ďalšie Pavlove piesne Batoh s páperím a Tak sa vráť by sa nestratili ani v rockovej opere Cyrano z predmestia. Gitara dobiedza do pestrofarebnej rytmiky, jej nepokoj vyvrcholí skvelými sólami. Pavel Daněk a Dežo Ursiny prispeli výrazne gitarovým kusom Prší, ktorý pri troche fantázie mohol dobre fungovať na albume Pop Scop. Dôraznými dychmi pulzujú F1 a Rýchla pieseň, obzvlášť prvá nezaprie modusovský rukopis Jána Lehotského.
Tento svet obsahuje výborné klávesy a hoci nejde o prílišný "odvaz", robí veľkú česť Jánovi Laukovi. Klasik Ali Brezovský nezaprie svoju ležérnosť v Si, akoby si ani nebola, no typickú starú školu osviežuje gitarové sólo a rafinovaná rytmika. Pokojný priebeh majú Karneval zbytočných vecí od Ivana Vašicu a To známe miesto Vlada Hronca, ktoré sa najviac ponášajú na typickú Duchoňovu tvorbu. Preto sa album nedá stavať na piedestál vtedajšej rockovej špičky, no v mainstreame pomohol rozhýbať stojaté vody.
- informácie o službe Deezer -
V nasledujúcej dekáde sa Karol zúčastňoval súťaží a vystúpení, vydával single, napriek tomu nenadviazal na tretí počin, ktorý sľuboval veľké zážitky. Hoci nebol skladateľom, mal zaujímavé názory na hudbu. V roku 1981 pre časopis Populár uviedol: "Teraz sa v Bratislave chodí napríklad na Vargu. Chcel by som vedieť, koľkí tomu, čo Varga hrá, naozaj rozumejú a koľkých to v skutočnosti povznáša. A sú to poväčšine tí istí, ktorí chodia na Katapult, práve preto, že je taký jednoduchý a hlučný. Kde je tu logika?"
Po neúspešnom boji s mnohými démonmi Karol Duchoň vo veku 35 rokov skonal 5. novembra 1985. Pamätáme si ho najmä vďaka hlasu a výzoru, na druhom mieste vďaka úspešným singlom a až potom nasledujú štúdiové platne. Na nich mal možnosť ukázať viacero žánrovo odlišných tvárí a prezentovať sa ako človek otvorený kvalitným vplyvom. Interpretačne sa podieľal na piesňach skvelých autorov a kto si o ňom chce s odstupom troch dekád utvoriť komplexný obraz, nemôže zostať len pri známych hitoch. V prvom rade musí siahnuť práve po trojici albumov z rokov 1974-1980.
Autor: Marek Danko
Foto: Opus
Súvisiaci interpreti: Karol Duchoň
