Keď Saténové ruky vznikli, vravelo sa o nich, že sú (vzhľadom na vek členov) najstaršou začínajúcou kapelou. A povedzme si úprimne, viac než jeden album od nich asi čakal málokto. Potom ale prišiel druhý a hoci sa skvelému debutu nie úplne vyrovnal, začalo to vyzerať, že to myslia s hudbou vážne. Prešlo pár rokov a máme tu tretí album. Počkať... Tretí album?
Ak druhý album býva skúšobným kameňom rýdzosti kapelovej snahy, tretí možno považovať za skúšku dospelosti. Počiatočné nadšenie už zväčša opadlo, nápady netryskajú tak spontánne ako na začiatku, čo ste chceli povedať, ste už väčšinou stihli na prvých dvoch platniach, nastávajú tvorivé nezhody, základňa fanúšikov sa scvrkáva o tých, ktorých zaujímal hlavne horúci tovar... Koľko kapiel by vedelo rozprávať. Saténové ruky však zjavne všetky tieto úskalia prešli s pre nich typickým nadhľadom a z novinky je to náramne cítiť.
Hity vlastné, aj od tých druhých
Tentokrát si dali s novou platňou na čas, od Tretieho albumu uplynuli takmer štyri roky, hoci sa fanúšikom priebežne pripomínali singlami nasadenými v Rádiu_FM. V tejto disciplíne sú tradične silní, na albume tak nájdeme singlovku Vivaldi, mimoriadne vydarenú a vtipnú parafrázu na Štyri ročné obdobia. Hoci ju spieva Vlado Janček, korunu v závere jej nasadí svojím podcastovým príhovorom Bebe (Braňo Bezák), aby tak spolu vytvorili ďalší klasický kúsok do koncertného repertoáru kapely.
Naživo bude isto žiariť aj 37°C, ktorej autorom aj interpretom je gitarista Marek Babušiak alias Kasko. Spočiatku úplný letný hit sa vo svojej druhej polovici zlomí do nečakaného blúznenia teplom zmoreného reportéra ranných správ. Do živého naplno zatína ďalší zo skôr zverejnených singlov Gravitácia. Ironický text z pera Sama Marca, ktorý je vlastne zhudobneným facebookovým statusom, napriek svojej úplnej nespevnosti a nepesničkovosti výborne funguje ako treskutý vtip. A to vtip tak dobrý a trefne pomenúvajúci mentalitu značnej časti tohto národa, že neomrzí ani po mnohonásobnom vypočutí.
Saténové ruky na LOMe siahli po textároch "zvonku" ešte dvakrát, a treba povedať, že hoci je výsledok v každom prípade diametrálne odlišný, vo všetkých prípadoch ide o zásah do čierneho. Skladbu Na plný plyn otextoval aj odrecitoval Boris Ondreička, básnik a spevák kapely Kosa z nosa. Túto zvukomalebnú a hravú reflexiu, možno na dlhoročný vzťah dvoch ľudí a možno na niečo úplne iné, je zážitok počúvať zas a znova a popritom obdivovať krásu slovenčiny, keď sa s ňou mazná zručný veršotepec. V spojení s hybným, psychedelickým rockom inšpirovaným hudobným podkladom, predstavuje jeden z vrcholov platne, vyšperkovaný vokálmi Jančeka Kaska, v čase nahrávania zrejme zavretého v mučiarni pod podlahou štúdia.
Na káve s dramaturgom
Zaklínač hadov je zas vyše pol storočia stará pieseň od kapely Prúdy s textom Milana Lasicu. Táto s chuťou zahratá prerábka zaujme nielen príbehovým textom s ponaučením, ale aj živelným a mierne disonantným klávesovým sólom v závere. Nahral ho Erik Horák, ktorý na producentskej stoličke vymenil Tomáša Slobodu. Ten pre kapelu produkoval prvé dva albumy. Na zvuku nahrávky je zmena poznať, zvuk je o poznanie špinavší, garážovejší, hoci to môže byť spôsobené aj tým, že väčšina pesničiek nebola nahratá v štúdiu, ale na chate v Lome nad Rimavicou. Výsledku to neškodí, album hrá dobre, len v hlučnejších pesničkách, ktorých oproti predošlým platniam pribudlo, nie je úplne rozumieť spevu, čo v minulosti nebolo pri Saténových rukách zvykom.
Najsilnejšou zbraňou LOMu je jeho vyrovnanosť. Hoci po prvom vypočutí pôsobí, akoby ho dávali dokopy Psíček s Mačičkou, po každom ďalšom dáva dramaturgia nahrávky väčší zmysel. A tak napriek tomu, že je to album pestrý, čo sa týka hudobných nápadov a nálad, výborne plynie a nie je na ňom vyložene slabé miesto. Či už je to úvodná radostná veršovanka ADHD, za ktorej refrén by kapela mala poslať polovicu tantiémov The Troggs, či naopak ťaživá K oblohe, s hosťujúcim spevom a neodbytným klavírom Kataríny Málikovej, divoká elektrizujúca jazda Elektrické mesto, či pre zmenu láskavá, ako balzam na dušu a nervy pôsobiaca More, všetky majú na albume svoje miesto.
Azda jediná položka, ktorá albumu veľa nepridáva, je záverečný bonus track, remix skladby V Kúte o tretej ráno z predošlej platne. Niežeby to nebola dobrá pesnička, navyše aj sentiment a nostalgia za obľúbeným miestom stretávania bratislavských umelcov sa dá pochopiť, keďže v roku 2019 Café Kút po viac ako dvoch desaťročiach skončil. Z čisto hudobného hľadiska však zaradenie skladby na Tretí aj tretí album veľký zmysel nedáva: remix veľa novôt nepriniesol a od pôvodnej verzie sa až tak veľmi nelíši. V každom prípade, keď sa album skončí, mám pocit, že mi bolo málo a ešte by som pár pesničiek prijal. To je tá najlepšia vizitka pre akúkoľvek platňu, a s potešením si ju pustím ešte raz.
LOM pre mňa predstavuje nečakané a príjemné prekvapenie už samotným faktom, že vôbec vyšiel. Saténové ruky tu stále sypú z rukáva hity, ale vyvažujú ich aj dostatočným množstvom pesničiek, ktoré sa pod kožu nezaryjú okamžite, ale s postupným počúvaním o to trvalejšie. Na treťom albume nadviazali na hudobné experimenty z predošlého počinu, podarilo sa im ale zložiť silnejšiu kolekciu piesní a to aj vďaka výborným vlastným aj cudzím textom.
Spolu s mierne odlišným zvukovým kabátom tak nahrali platňu, ktorú sa oplatí nielen vypočuť, ale aj opakovane počúvať. A vlastniť na vinyle, pretože na spracovaní roztváracieho obalu so všetkými textami pesničiek si dali opäť záležať. Skúšku dospelosti zložili Saténové ruky ľavou zadnou a bude zaujímavé sledovať, či si podajú aj prihlášku na vysokú.
Saténové ruky - LOM
(2021, Pavian Records)
1. ADHD
2. Vivaldi
3. Na plný plyn
4. Elektrické mesto
5. 37°C
6. More
7. Zaklínač hadov
8. Staré bývanie
9. K oblohe
10. Žena
11. Gravitácia
12. Bonus track: V Kúte o tretej ráno (Afterhours remix)
Album môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe a nájdete ho aj vo všetkých streamovacích službách.
Autor: Rasťo Kachnič - viac tipov autora na dobrú hudbu
Foto: artwork - Palo Čejka
Súvisiaci interpreti: Saténové ruky
