Za úspech britskej štvorice môže viacero vecí. Okrem hudobných kvalít kapely a samotného albumu môže byť jednou z nich aj to, že poslucháči sú už unavení z neustáleho omieľania tých istých popových omáčok, z ktorých sa vytráca skutočná hudba. Dnešný hudobný mainstream je totiž plný dokonalých produktov, z ktorých zriedka cítiť toľko človečiny ako z tvorby týchto "obyčajných" pesničkárov.
Nie je preto až takým prekvapením, že s novým albumom v súčasnosti kraľujú rebríčkom predajnosti na oboch stranách Atlantiku. Po výraznom debute poslucháči pochopiteľne očakávali podobne razenú, ak nie o stupeň lepšiu nahrávku. Už teraz je isté, že album bude úspešnejší ako jeho predchodca. A nezaostáva za ním ani hudobne.
Bludisko štýlov
Babel vyšiel koncom septembra a načasovanie nemohlo byť lepšie. Je totiž príjemným soundtrackom skorej jesene, jeho počúvaním si predĺžite, resp. prinavrátite babie leto. Slnko svieti pomenej, no o to krajšie. Vonku je farebne, ľudia sú nostalgickí, snívajú o čosi viac a motajú sa do vlastných pavučín - aj o tom je Babel. "...but love the one you hold, and I'll be your goal, to have and to hold, a lover of the light..." (Lover of the Light).
Podobne ako debut, aj novinku plnia pesničky zaobalené do folkového balíčka. Country melódie a južanská divokosť dostáva v podaní britských hudobníkov, ktorí skombinovali typické nástroje divokého západu a symfonického orchestra, iný rozmer. Lámu rytmiku, hrajú sa a skladajú viacvrstvové pesničky prinášajúce radosť. Základnú zostavu tvoria gitara, piano, banjo a kontrabas, no nechýbajú trebárs ani trombóny, viola, či bicie. Mumfordovi "synovia" sú inštrumentalisti, bežne medzi jednotlivými inštrumentmi pendlujú a keď je toho veľa, na pomoc si volajú kamošov, s ktorými vytvárajú malý folkový orchester.
Keď hudba hrá na city
Sigh No More a Babel majú okrem producenta Markusa Dravsa (Coldplay, Björk, Arcade Fire) spoločné jasavé živelné pesničky, založené v podstate na tom istom. S odstupom dvoch rokov sú slohy podobne minimalistické a pozvoľne sa nesú. Blížiac sa k refrénu, rozozvučia sa struny, k ústrednému vokálu Marcusa Mumforda sa pridávajú ostatní členovia a pesničky si hľadajú vlastnú cestu. Tá vie byť kľukatá, ale i veľmi priamočiara. Čarom piesní britskej štvorice je, že neviete predvídať, čo príde, netušíte, ako to celé skončí. Táto ich poloha ma veľmi baví.
Na hitový potenciál Little Lion Man-a zo Sigh No More pravdepodobne nesiahne ani jedna. Babel ponúka skôr nenápadné, no o to emotívnejšie podané pesničky (Reminder, Ghosts That We Knew, Below My Feet, Lover of the Light), posledná minúta Hopeless Wanderer by sa s kľudom dala pomenovať ako country-punk. Mumford and Sons na albume štebocú o ženách, o vzťahoch, no nie všetky texty sú radostné a viete to vycítiť, aj keď nerozumiete slovám. Idylka sa rozplýva "... I took the road and I fucked it all away. Now in this twilight how dare you speak of grace" (Broken Crown), keď Marcus priam agonicky precitne.
Jednou z najvýraznejších piesní albumu je aktuálny singel I Will Wait, ktorý podľa slov Bena Lovetta považovali za najhoršiu pieseň a chceli ju z albumu vyhodiť. Jej sila možno nie je citeľná od prvých sekúnd, no po pár nedbalých tónoch vás polapí. Dáva vyniknúť emócii, dokonale sa v nej prelína folk s nevtieravým popom a je to úprimné. Keď bude vonku sychravo, Babel vás ohreje.
Mumford and Sons - Live on Letterman, 2012
Mumford and Sons - Babel
(Glassnote/Island, 2012)
1. Babel
2. Whispers in the Dark
3. I Will Wait
4. Holland Road
5. Ghosts That We Knew
6. Lover of the Light
7. Lovers' Eyes
8. Reminder
9. Hopeless Wanderer
10. Broken Crown
11. Below My Feet
12. Not With Haste
Autorka: Barbora Machovičová
Súvisiaci interpreti: Mumford & Sons
