Lieky na úzkosti a skepsy z neistôt produkovaných pandémiou zaplnili fóra a podcastové relácie, psychológovia so sociológmi, a žiaľ aj samozvaní šarlatáni sa predháňajú v nekonečných výkladoch situácie. Kübler-Rossovej štádiami smútku na striedačku prechádza prakticky každý. Paul McCartney našťastie exceluje najmä v tom poslednom z nich, v akceptácii.
Samostatná hudobná dráha liverpoolského rodáka začala pred vyše 50 rokmi. Jeho prvá sólová nahrávka (McCartney, 1970) podčiarkla koniec éry The Beatles a naznačila novú McCartneyho trajektóriu, druhý album (McCartney II, 1980) zase ukazuje jeho experimentálnejšiu polohu.
O týchto nahrávkach sa hovorí ako o skutočne sólových najmä preto, že dané piesne napísal, nahral aj produkoval Paul McCartney takmer úplne sám, bez pomoci producentských es a iných etablovaných inštrumentalistov. Ak by sme zrátali všetky osobité nahrávky nesúce meno jedného z najvplyvnejších muzikantov hudobnej histórie, III je v nekončiacom poradí pätnásty.
DIY na staré kolená
Pandemická izolácia, ale tiež symbolický okrúhly rok 2020 prišiel britskému sirovi ako ideálna príležitosť sadnúť si ku gitare a klavíru, a v pokoji a s čistou hlavou dokončiť rozpracované skladby, no tiež pustiť sa do úplne nových. Na rozdiel od predchádzajúceho albumu Egypt Station z roku 2018, ktorý bol možno až príliš pokrútený producentskými výpadmi Grega Kurstina a Ryana Teddera, je trojka plná priamočiarych inštrumentálnych pochodov s organickým rockovým a pop-rockovým nádychom.
Album sa dostáva pod kožu instatnou rýchlosťou vďaka rytmicky výraznému akustickému jamu Long Tailed Winter Bird s orientálnym sitarovým nádychom. Konzistentný groove dopĺňa prostý "bum-čvacht" bicích a overdrivová clona. Skreslený vokál s ľahkosťou dokresľuje atmosféru a zaznie aj pár basových tónov. V rozhovore so Zaneom Loweom McCartney prezradil, že má prirodzený sklon k retro nahrávacím zariadeniam a nástrojom. K exkluzívnym kúskom patrí kontrabas priekopníka rock'n'rollu Billa Blacka, ktorého preslávila spolupráca s Elvisom Presleym.
Nástroj môžete počuť tiež v piesni Women and Wives. Klavírna balada zaujme charizmatickou vokálnou frázou aj lyrikou, ktorá je na albume okrem vokálu jediným elementom, z ktorého dýcha rešpekt a skúsenosti starého muža. Heavy fuzz a "na zadok posadený" beat v sviežom songu Slidin', alebo hopsavý blues-rockový riff v skladbe Lavatory Lil našepkávajú, že McCartney v žiadnom prípade nezabudol na jarý koniec sedemdesiatych rokov, do ktorých sa datuje pravdepodobne najrockovejší "Beatlesound", a odviazané tvrdšie polohy sú mu stále blízke. Zvukom tu pripomína staršie nahrávky Arctic Monkeys, chalanov, ktorým by mohol byť dedkom.
Paralyzujúce precitnutie
Mojou najobľúbenejšou je zimomrivá Deep Deep Feeling, zrejme najexperimentálnejšia skladba 11-pesničkovej zbierky. McCartney sám priznal, že pieseň je hlavne pokusom o vytvorenie niečoho, čo by pre neho nebolo charakteristické, resp. niečoho, čo ešte v minulosti neurobil.
Výrazné prechodové bubny, tajomné synthové clonenia a snaha o opísanie neopísateľného. Po druhej minúte sa "klaustrofobická" variabilná kompozícia roztvorí vďaka výpravným rozloženým klavírnym akordom, ktoré neskôr pretká minimalistické gitarové sólo. "Sometimes I wish it would stay, sometimes I wish it would go away," hypnotizuje McCartney a z takmer deväťminútovej experimentálnej skladby poslucháča vyprevádza sprievodom akustickej gitary.
Album však má aj svoje slabšie momenty. Pretty Boys je repetitívna akustická pieseň bez nápaditých prvkov, na ktorej znie McCartneyho hlas akosi starecky ochabnuto, čo je bezpochyby oprávnené, len to v porovnaní s ostatnými skladbami pôsobí kontrastne. Nebavila ma ani všedne znejúca skladba The Kiss Of Venus, kde vokál poslušne kopíruje vybrnkávané akordy, ani hádam až príliš retro-country znejúci úlet Find My Way, aj keď niet pochýb o tom, že držiteľ dvadsiatich ocenení Grammy si spievanie a vôbec všetko v piesni úprimne užíva.
Vzájomný rešpekt hudobných superstars
Do releasových termínov v poslednom kvartáli roka sa kvôli vianočným predajom snažia svojich interpretov donútiť spravidla všetky (nielen) hudobné vydavateľstvá. Keď sa Taylor Swift dozvedela, že dátum vydania albumu Paula McCartneyho je stanovený na 11. decembra, z rešpektu sa rozhodla preložiť vydanie vlastného albumu Evermore o týždeň neskôr, aby tak legende "nevzala" komerčný priestor. Keď sa zas toto dozvedel McCartney, rozhodol sa napevno preložiť vydanie svojej nahrávky na 18. december, aby mohla Swift vydať ten svoj v pôvodnom termíne. Manažéri oboch celebrít si museli pri týchto výmenách slušnosti pravdepodobne ťukať na čelo, no ide o sympatické gesto ukazujúce, že aj megahviezdy hudobného neba sú predovšetkým ľudia.
Zatiaľ čo niektorí trávia dni strávené v bezpečí domova pečením kváskového chleba, McCartneyho hravý "únik" pred lockdownom spočíva v skladaní piesní. Ako sám povedal, práve toto je pre neho tá najprirodzenejšia a najrelaxačnejšia činnosť vôbec. Počúvať jeho autonómnu a relevantnú párty v roku 2020 napĺňa človeka rešpektom, úctou aj vďačnosťou. Je fajn vedieť, že pandémia môže mať v konečnom dôsledku aj takéto výstupy, a že nemusí nutne znamenať elimináciu podnetov.
Paul McCartney - III
(Capitol Records, 2020)
1. Long Tailed Winter Bird
2. Find My Way
3. Pretty Boys
4. Women and Wives
5. Lavatory Lil
6. Deep Deep Feeling
7. Slidin'
8. The Kiss of Venus
9. Seize the Day
10. Deep Down
11. Winter Bird / When Winter Comes
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autor: Matej Kráľ
Foto: Mary McCartney
