Kandidát na album roka: Fvck_Kvlt s Cigánom prechádza cez čiaru – toho, čo sa môže, aj čo od neho čakáme

Fvck_Kvlt, 2023Zdroj: Romana Kovacs

Aj keď už (snáď) vieme, že rap môže byť nekonečne pestrým a slobodným žánrom, novinka Denisa Banga, ktorý sa výrazne presadil práve na poli alternatívneho rapu, je aj tak prekvapivá. Tretí album jeho projektu Fvck_Kvlt ponúka skutočne široké zvukové aj tematické rozpätie od baladickej melanchólie až po hip-houseové tancovačky. Napriek tomu, že kolekcia je to viac než eklektická, nový album zhmotňuje konzistentný rozvoj jedného z najzaujímavejších domácich tvorcov.

Príbeh Denisa Banga je už pomerne ošúchanou historkou o tom, ako sa z trnavského pankáča, frontmana kapely The Wilderness, stal pod pseudonymom Fvck_Kvlt jeden z najzaujímavejších hlasov domáceho hip-hopu. DIY étos a prioritizácia umeleckej výpovede sú základom oboch žánrov, tieto prirodzené predpoklady spojenectva však Bangovej intenzívnej a invenčnej produkcii neuberajú na výnimočnosti.

Superlatívy sprevádzajúce predchádzajúcu tvorbu (Kvlt Teachings, Zabijem sa!, Antiwar Songbook) pochopiteľne vyústili do potreby tvorivo provokovať a rozbiť akékoľvek očakávania. Výsledok však nie je samoúčelný a Bango je na novinke v rozpätí od trapu cez phonk, temné R&B, nu metal či punk až po house celkom presvedčivý. V jednotlivých skladbách preberá rôzne persóny a jeho vyladený flow nepoľavuje, či už nakladá polícii, hecuje žúrujúce kamošstvo, alebo sa kajá a odhaľuje svoju zraniteľnosť. V piesňach ako energická Cigán v meste pritom prináša celkom nové, vzrušujúce polohy.

Hoci Bango sa dnes sám – podobne ako domáci alternatívni raperi istého času nástojčivo označovaní za Básnikov – zdráha označovať za rapera, škatuľky nie sú dôležité. Novinka Cigán je jasným dôkazom, že bez ohľadu na zvolenú identitu prechádza celým spektrom žánru s výnimočnou suverenitou. Napokon, prepracovaný album je charakteristicky výsledkom niekoľkokrát predlžovaného tvorivého procesu.

Nahrávka však zároveň dáva priestor aj umelcovým pochybnostiam a sebakritike. Prítomné sú referencie na predchádzajúcu tvorbu aj komentár k etablovaniu sa z neštruktúrovaného pankáča na hudobníka s profesionálnou manažérkou a stabilným honorárom. Svoje slabé miesta pritom Bango triafa sám najpresnejšie a s gustom sám seba aj sáca dole z piedestálu – napríklad introspektívnu skladbu Miera sa neštíti prerušiť riadnym kozlovým odgrgnutím a dlhý text ledva dorapuje, vlastne skôr doprednáša, unavený sám zo seba a svojich mentálnych procesov. Z podobného súdka je aj Úsmev č. 6, ktorej atmosféru podčiarkuje vysamplovaný spev Evy Sajanovej z kapely God and Eve.

Kristus, Kerouac, Kurt

Zvuková pestrosť vychádza z dramaturgickej linky nahrávky, ktorá je vystavaná na životných vrcholoch a pádoch komplexného a vnímavého človeka so sebadeštruktívnymi sklonmi. Album Cigán predstavuje cyklické premeny mentálnej stability, kedy vyrovnané obdobia striedajú depresívne prepady ako následok neregulovanej neviazanosti.

Vysoké a nízke pritom spája aj nehudobné rámcovanie albumu, v ktorom sa objavujú viacnásobné odkazy na Ježiša Krista a zároveň na rómske stereotypy. Napätie medzi rolou kážuceho spasiteľa a hedonistického vandala skvelo tlmočí aj samotný cover albumu z dielne Romany Kovácsovej a Jakuba Svetlíka. Bangov trpiteľský údel nie je kresťansky seba-obetujúci v prospech ostatných, ale predovšetkým seba-deštruktívny a seba-ľutujúci. Pre početnú skupinu (nielen dospievajúcich) ľudí je to však v rámci trpiteľského kánonu liečivá výpoveď, vďaka ktorej dokážu lepšie zvládať vlastné ťažkosti.

Originálnejšia – minimálne v lokálnom kontexte – je Bangova hra s pojmom cigánstva. To sa stáva metaforou práve pre všetky vlastné "poklesky", ktorých si je hudobník (s rómskym pôvodom po otcovi) prenikavo vedomý. Názov albumu v tomto prípade nie je primárne emancipačným privlastnením hanlivého výrazu, ale jednak nastavuje zrkadlo spoločenským stereotypom a zároveň sebakriticky pritakáva, že niekedy proste naozaj nie sme lepší ako to najhoršie, čo o nás ľudia predpokladajú. A hoci pre niekoho môžu byť neviazané žúrovanie a výtržnosti najmä prejavmi nezrelosti, v kontexte tvorby Fvck_Kvlt sú rámcované ako vzdor proti statusu quo. Priamo Bangom opisované alebo okolím tradované výstrelky možno chápať ako testovanie hraníc, ktoré poukazuje na slabiny súčasného spoločenského systému a zároveň oslobodzuje od okliešťujúcich očakávaní.

Ďalším napínavým momentom nahrávky je skladba Memento, ktorá predstavuje vnútorný monológ vraha Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. V tomto prípade však nejde o zneužívanie šoku z tragickej udalosti, Bango s citlivou témou narába s primeranou zodpovednosťou. V priestore necelých troch minút dokáže zosobniť mentálny svet nenávistného radikála, ktorého neospravedlňuje, ale ani nezbavuje ľudskosti, a zároveň reflektovať aj širšie spoločenského kontexty nenávisťou motivovaných vrážd. Vokálnym spracovaním zároveň nenecháva priestor na žiadnu pochybnosť o úbohosti takéhoto činu.

Come As You Are

Zodpovednosť je pritom prekvapivo prítomná aj na iných miestach albumu. Umelec plasticky opisujúci mentálne problémy, užívanie drog a samovražedné myšlienky na novom albume neopúšťa nič zo svojej charakteristickej temnoty, ale zároveň prináša aj ďalšie aspekty. Ak depresia splošťuje celé emočné spektrum len na nepreniknuteľnú tmu, aj spomínaná zvuková a tematická pestrosť nahrávky je dobrým znamením. Napriek tomu, že prítomné emócie často nie sú pozitívne, narúšajú temnotu divokou, nezastaviteľnou – životaschopnou – energiou.

Zároveň je pre najnovšiu tvorbu silným motívom vzťahovosť, či už ide o putá romantické, priateľské alebo aktivistické v kontexte celospoločenskej previazanosti ("Vo svete, v ktorom nie sú slobodní všetci, nie je slobodný nikto."). Po skandovaní Zabijem sa! hudobník aktuálne navrhuje aj ďalšie možnosti, ako čeliť súkromným aj celospoločenským problémom – spoločne.

Spolupatričnosť a vzájomná podpora je odpoveďou, ktorá sa ponúka aj v stavoch totálnej bezvýchodiskovosti, čo dokazuje aj silná komunita, ktorá sa okolo Fvck_Kvlt sformovala. Ako popri závere albumu ilustrujú aj jeho živé vystúpenia, odpoveďou naozaj môže byť objatie a vzájomná prítomnosť. A hoci sa neodvážim špekulovať o hudobníkovom pocite životného optimizmu, rozoznávanie jednotlivých emočných nuáns je v temnote momentom nádeje, ktorú dnes minimálne tlmočí pre potreby svojho publika.

Fvck_Kvlt - Cigán
(2023, Kvlt Records)