Členovia trojíc to nemajú ľahké, keďže musia rozmýšľať a hrať za dvoch. Tento tlak ale často umožňuje docieliť efektívnejšie využitie potenciálu než u viacčlenných spolkov. Fúzy Múzy sa na eponymnom debute snažia zo všetkých síl, takže hravo zaujmú priaznivcov temnú atmosféru navodzujúcej a psychedelickej hudby, aká sa u nás zatiaľ veľmi nenosí.
Temnou "psychošinou" odrážajú situácie zo života
Tvorba kapely Fúzy Múzy je výhradne inštrumentálna, má tak priestor vytvárať slobodné hudobné plochy, ktoré by akýkoľvek spev zbytočne zväzoval, a preto ho na albume nenájdete. Hudba je temný a náladový alternatívny rock s jazzovou rytmikou a silnými vplyvmi psychedélie. Za nepravidelnými údermi na bicie, modulovaným gitarovým zvukom a živelne pulzujúcou basgitarou hľadajte výborných muzikantov, ktorým nerobí problém absorbovať množstvo vplyvov - akčný rádius je obohatený o soundtracky, avantgardu, experimentálnu hudbu, atď.
"Vychádzame z kolektívnej improvizácie v skúšobni. Niekto začne hrať motív, ostatní sa pridajú a ak je to dobré, opakujeme to, pilujeme a po čase sa tým vytvorí základ piesne. Názov pre ňu sa vymyslí až potom, padajú rôzne návrhy podľa toho, čo nám jej atmosféra pripomenie. Ešte nikdy sme pred seba nepostavili konkrétny názov, ktorý by sme zhudobnili."
Improvizácia sama osebe nikdy nie je zlá, no zachytená bez úprav na štúdiový pás by vyznela prinajmenšom čudne. Preto je každá položka starostlivo a pevne štruktúrovaná, aj keď by sa zdalo, že prevláda chaos. Ide len o prvotné prekvapenie, šok z návalu originality, na ktorú najlepšie funguje terapia troch až piatich po sebe idúcich vypočutí. Eufória už možno opadne, dostaví sa však racionálne uvažovanie, schopné triezveho názoru. Pripodobňovať ich tvorbu k iným kapelám je možné, ale nespravodlivé. Zdá sa, že najväčšou inšpiráciou bola samotná chuť tvoriť, atmosférou ovplyvnená šarmantným ruchom nočných miest, resp. filmami z takéhoto prostredia.
Z minima ťažia maximum
Dávať názvy skladbám bez textov býva náročné, preto je rozhodujúca ich nálada. Ak teda vidíte niečo ako Drogy, Mafiózo alebo Kriminálka, pripravte sa na detektívne motívy, vzdialene pripomínajúce staršie filmy o organizovanom zločine. To môže človeka po vypočutí hravého Intra a Lunaparku zmiasť, lenže kontrasty patria k životu. Niežeby nimi Fúzy Múzy plytvali, keďže zväčša používajú molovú stupnicu, ale potešia a oživia čierno-biele plátno. A pritom vraj nejde o zámer hrať na temnejšiu strunu. Takto sa veci u nich majú prirodzene.
"V molovej polohe sa nám tvorí najlepšie. V nej sa odrážajú skúsenosti zo života, detstva, apod. S ťažšími emóciami vieme dobre narábať i preto, lebo sme ich kedysi zažili. Samotný koncept CD, zobrazený i na obale, je postavený na lunaparku v hlave, kde sú rôzne atrakcie - šialenejšie, veselšie, smutnejšie, skrátka kontrastné ako naša hudba."
Hudba je postavená predovšetkým na rytmike. Nečakaný priebeh Jurových basových liniek je lahodný a bubenícke party sa hrdia kvantom swingovo nespútaných prechodov (Stanovi pritom stačí jednoduchá súprava s jedným kopákom a hajtkou). Ani z hľadiska melodiky sa nedá hovoriť o vyložených eufóniách, na to je Ľubo príliš rafinovaný. Nielenže halí nosné témy pomocou efektov do iného zvukového šatu, on z nich robí veľmi ťažko zapamätateľné riffy. Gitarová vynaliezavosť ide niekedy úplne mimo toho, čo sa deje "dole" a prekvapivo to vôbec neruší.
"Tam, kde si to môžeme dovoliť použiť, má gitara iný odtieň. Znie to akoby kombinácia viacerých nástrojov vo farebnejšom zvuku. Okrajovo nám na jednoduchšie pasáže poslúžili detské klávesy Casio, no pre nás je vzrušujúcejšie napodobňovať ich pomocou niečoho iného. A bolo by možno zaujímavé zavolať si hosťujúceho saxofonistu, len sa to už akosi nestihlo."
Znejú nad rámec svojho regiónu
Uvedené vlastnosti nútia poslucháča siahnuť po CD-čku znovu a znovu, čím sa dostáva do veľmi vzácnej priehradky "na viacero vypočutí". Je to veľká výhoda tzv. free rocku, žánru populárneho v 70. rokoch a zažívajúceho v ďalších obdobiach renesanciu. Zážitok z neho navyše umocní kus podmanivej atmosféry, takže je vlastne na vás, čo si pod pojmami Útek, Kanál či Brána predstavíte. Obrazotvornosť funguje i pri songoch Schizofrénia alebo Techno. V prvom síce ide o jasný stav, druhý však môže odrážať napríklad niečo technicky abstraktné.
"Nad spevom sme krátko uvažovali, no brzdil by náš inštrumentálny rozlet a prišli by sme o dôležitý zdroj energie pri hraní. Skúšame niekedy pre zlepšenie atmosféry dopasovať výkriky, napr. v Schizofrénii. Ale nechávame na ľuďoch, aby si nálady songov vysvetlili sami. Napokon i Brána symbolizuje otvorený koniec, prechod tam, kam zatiaľ nevidíme."
Platňa naozaj poskytuje vo všetkých aspektoch slobodu - improvizácie, predstáv, vyjadrení, analyzovania, atď. Veľký podiel na tom má zvuk, ktorý nie je nasilu uzavretý či uhladený, skôr má tendenciu otvárať ďalšie a ďalšie komôrky, kde sa predtým ucho nedostalo a srdce netopilo. Reč je o špinavšej produkcii so svojským čarom a schopnosťou hrýzť, provokovať, testovať zatiaľ pokojné nervy a posúvať prah tolerancie. Pri zhudobňovaní zväčša záporných pocitov by bolo nemiestne hrať sa na "slušákov" a trio žiadnu pretvárku ani nepotrebuje.
Hudba mladíkov z Prešova y je ako stvorená na to, aby sa presadila v zahraničí. Nejde len o jej inštrumentálny charakter, vyzdvihnúť treba originálny prístup pri stavaní dramatickej zápletky, prácu so širokým spektrom vplyvov, schopnosť prirodzene skĺbiť zdanlivo nesúvisiace témy. Tok tónov reguluje technická zdatnosť muzikantov a na hladinu sa po mnohých vypočutiach dostávajú prekvapivé detaily. O tejto trojici sa ešte bude hovoriť a keby sa náhodou v Prešove konal ďalší ročník Festivalu súčasného umenia, Fúzy Múzy by na ňom rozhodne nemali chýbať.
Fúzy Múzy - Fúzy Múzy
(Go2stage, 2016)
1. Intro
2. Lunapark
3. Mafiózo
4. Mucha
5. Drogy
6. Kriminálka
7. Nova
8. Útek
9. Techno
10. Kanál
11. Schizofrénia
12. Brána
Vypočujte si celú nahrávku na Deezeri:
Autor: Marek Danko
Foto: artwork - Ľuboslav Krajňák
