Nový album Tune-Yards, projektu americkej hudobníčky Merrill Garbus, prináša chytľavý mix tanečnosti, angažovaných tém a skúmania hraníc jedného hlasu. Nikki Nack je zaručene jedna z najosobitejších nahrávok, aké tento rok budete počuť.

Zvuk Tune-Yards si nepomýlite s ničím iným – eklektickým kolážam dominujú programované bicie a predovšetkým nezameniteľný vokál, ktorý Merrill používa s nespútanou hravosťou. Jej spev je často opisovaný ako dialóg samej so sebou – volá aj odpovedá, je sama sebe ozvenou aj zborom z antickej drámy, komentujúcim dianie. Kľúčové je čerpanie z tradície čiernej hudby – od bluesu cez R&B až k tradičným africkým rytmom.  

Novinka Nikki Nack nasleduje po albume w h o k i l l (2011), na ktorom nespútaná kreativita Tune-Yards oslovila široké publikum. Nadviazať na prelomový album je výzvou a hudobníčka sa po úspechu a vyčerpávajúcom turné ocitla v tvorivej kríze. Podľa vlastných slov sa Merrill, ktorá skladby na nový album tvorila spoločne s basgitaristom Nateom Brennerom, pri práci na novom albume dosť natrápila.

Vedome zísť z vychodených trás a pustiť sa do nového dobrodružstva nie je vôbec jednoduché, no Merrill sa rozhodla hľadať novú hudbu nekompromisne. Jej charakteristické zvuky ukulele aj takmer jódlujúci vokál tak na novinke takmer nepočuť. Napriek tomu si Nikki Nack uchováva výrazný rukopis a kontinuitu s predchádzajúcou tvorbou. Ako oznamuje úvodná Find a New Way, Tune-Yards sa vracia v plnej sile, so znovuobjavenou energiou.  


Tanec, nedokonalosť a prekvapenia  

Čaro nahrávky aj celej Merrillinej tvorby spočíva v absolútnom tvorivom sebavedomí – Tune-Yards je hudba na pomedzí popu, ktorá sa však nebojí byť divná, ba rôzne odchýlky priam vyhľadáva. Vokál, ktorý by kľudne mohol patriť soulovej hviezde, robí také husárske kúsky, že poslucháč nevie, či počúva nežnú folkerku, divu z 80. rokov, roľníčku z Kene alebo jódlera. Samotné piesne sú tanečnými hitmi, až kým sa nezvrhnú do čohosi omnoho komplikovanejšieho a zábavnejšieho. Tune-Yards nestačí, že svojich poslucháčov rozhýbe, potrebuje moment prekvapenia a vždy aj kúsok rozporuplnosti.

Nikki Nack v tomto smere zachádza ešte ďalej ako w h o k i l l, ktorý priniesol jasné hity ako Bizness či Gangsta. Nedokonalosť, škaredosť a disharmónia narúšajú hladké plynutie popových popevkov a epické refrény strhávajú späť na zem, na neprebádané územia hudobnej mapy. Táto umelkyňa sa svojou tvorbou nepotrebuje páčiť, dôležitejšie je pre ňu autentické sebavyjadrenie a posúvanie hraníc.

Nahrávka preto možno na prvé počutie nechytí tak ako predchádzajúci album. Nové skladby však pod sofistikovanejším povrchom skrývajú rovnako chytľavé melódie, ktoré sa s vami ponesú celým dňom. Súčasťou prekonávania tvorivého bloku bolo pre Tune-Yards aj štúdium bubeníckej techniky na Haiti a snaha "rytmicky dezorientovať samu seba". Obe "cvičenia" sú na albume jasne čitateľné. Stačí im dať čas, aby naplno prejavili svoje čaro.

Tune-Yards Zdroj: Chloe Aftel - Facebook.com/tuneyards

Kontroverzné riekanky  

K hlbšiemu obsahu okrem narúšania hudobnej ľúbivosti prispievajú aj texty piesní s témami ako rodové stereotypy, rasizmus či vykorisťovanie krajín 3. sveta. Tune-Yards predstavuje vzácny prípad, kedy hudba a posolstvo sú vyrovnanými hodnotami, jasne formulovaný názor funguje v prirodzenej symbióze so zvukom a nezaťažuje celkovú náladu. Podiel na tom má aj špecifické frázovanie textov, pripomínajúce detské riekanky. Ich detská naivita posilňuje účinok príbehov o otrokoch, závislosti a krvavých dolároch.

Určitá kontroverznosť je však spojená aj so samotnou autorkou – kým v našom kultúrnom kontexte môže jedna z nových piesní (Rocking Chair) milo pripomínať trávnice, v rámci americkej histórie s otrokárstvom je Tune-Yards obviňovaná z nevhodnej apropriácie černošskej skúsenosti. Pieseň, čerpajúca z melódii spievaných otrokmi, znejúca z úst privilegovanej belošky nie je najšťastnejším krokom, minimálne ale prispieva do širšej diskusie o čerpaní inšpirácie a vzťahu rasy, politiky a umenia. Táto hudba je objavnou výpravou, počas ktorej Tune-Yards skúša, kam sa dá zájsť, hľadá a vytvára nové svety. Nie každý pokus sa vydarí, ale ako celok predstavuje album úprimný manifest tvorivej sily a hlbokej vášne pre hudbu.  


K najsilnejším momentom albumu skladba Wait For a Minute, výborné sú ale aj Real Thing či Look Around, predstavujúce vedomú snahu hudobníčky o zmenu nálady, spomalenie. Aj po utlmení extatického prejavu zostáva sila skladieb nenarušená a dokazuje talent Merrill, ktorá vie ponúknuť viac než papagájovú pestrosť hudobných motívov a hlasových akrobacií.

Nikki Nack je album, ktorý treba počuť a ideálne aj zažiť naživo (napríklad v júli na trenčianskom letisku). Tune-Yards na ňom opäť ukazuje nekonvenčnú krásu - tanečnú pop music, ktorá má názor a odvahu. Vyrovnať sa s úspechom a očakávaniami, ktoré prináša, nie je ľahké, Tune-Yards sa však podarilo odmietnuť nátlak popularity a naďalej do popu pašovať úprimnosť. Vďaka jej hudbe tak môžete objaviť krásu na tých najzvláštnejších miestach.

Tune-Yards - Nikki Nack
(4AD, 2014)

1. Find A New Way
2. Water Fountain
3. Time of Dark
4. Real Thing
5. Look Around
6. Hey Life
7. Sink-O
8. Why Do We Dine On The Tots?
9. Stop That Man
10. Wait For a Minute
11. Left Behind
12. Rocking Chair
13. Manchild

Autorka: Michaela Kučová
Foto: Facebook.com/tuneyards

Súvisiaci interpreti: Tune-Yards