V polovici apríla vyšiel v poradí už deviaty štúdiový nosič anglickej pesničkárky PJ Harvey, uznávanej najmä v rockovo alternatívnych kruhoch. Hudobníčka má už množstvo ocenení a je dosť dobre možné, že za novú platňu The Hope Six Demolition Project utŕži ďalšie. Uznanie si zaslúži najmä za angažovanosť, ktorú cítiť v textoch, drsných gitarových výpadoch a ostrom speve.
Zábery z hlavného mesta Kábul a provincií moslimskej krajiny nie sú až také pesimistické, aké by sme čakali. Humornejšie a nádejnejšie výjavy nesú jednoduchý odkaz: ľudia (pre)žijú všade. Hudobne je to rovnako jednoduché číslo, postavené na pesničkárskych, youngovsko-bowieovských tradíciách. To sedí aj na zvyšok piesní, vynikajúce detaily však poslucháčovi nedovolia, aby nadobudol dojem, že platňa vznikala zbytočne. Jej sociálny podtext a výzvy k humánnosti majú šancu osloviť napríklad aj tých, ktorým sú adresované.
Seriózne námety na voľnejšiu nôtu
Filozofia PJ Harvey sa už 25 rokov krúti okolo toho, že najdôležitejšie je nikam nepatriť a mať široké pole pôsobnosti. Preto nemusela v 90-tych rokoch reflektovať na britpop a ani teraz nie je viazaná konvenciami. Môže si pokojne hovieť v jazze, psychedélii, folku a indie rocku bez výraznejšieho trieštenia kompaktnosti nahrávok a násilného uhýbania do strán. Dôkazom úplnej prirodzenosti je "kosovský" námet The Wheel s úžasne nákazlivým riffom, spádom i refrénom (a videom). Výstavná melodika dodáva piesni punc veľmi dlhej trvanlivosti a obyčajné tlieskanie vie vyčariť neopakovateľnú atmosféru.
Vizuálne úchvatné sú dokonca aj zábery na bežný život vo Washingtone v treťom videu The Community of Hope. Nápad s gospelovým spevom afro-Američanov je na nezaplatenie: výborná satira na projekt lepšieho bývania v chudobnejších štvrtiach dokazuje, že nič nedokáže posilniť vzťahy lepšie než vzájomná spolupatričnosť, zhmotnená v spoločnom prežívaní zbližujúcich situácií. Sarkastický postoj rebelantky sa však v hlavnom meste USA stretol s negatívnymi ohlasmi a jeho predstavitelia sa vyjadrili, že Polly Jean by toho u nich mala vidieť viac a nemala by poukazovať len na zlé javy.
Meditatívnejšia nálada sa prenáša do River Anacostia (rieka tečúca cez Washington), kde speváčke asistuje s vokálmi plejáda hosťujúcich umelcov a predstava zámorského života sa zhmotňuje sama od seba. Súvis s USA má aj Near The Memorials to Vietnam and Lincoln, spájajúca dva antagonistické symboly. Prvý znamenal násilie, druhý reprezentuje zmysel pre spravodlivosť. PJ Harvey sa drevným zvukom a minimalistickým výrazom obracia do 60-tych rokov a skúšku z rockového dejepisu skladá na jednotku. "Zemi nádejam zasľúbenej“ zostáva Harvey naoko verná i v Dollar, Dollar. Éterická nálada, vysoko položené hlasy, klávesové hypnotizovanie, monotónna rytmika a saxofónové sólo tvoria dokopy veľký okamih albumu.
Šantenie muzikantov pomohlo vytvoriť sugestívnu koláž farieb
Dvojica skladieb dostala do vienka ministerstvá. The Ministry of Defence je v duchu názvu jednou z najtvrdších položiek, gitarový riff zdvojnásobuje ťažký tenor saxofónový zvuk, motajúci sa v závere do spleti pazvukov. Tie sú ústredným prvkom The Ministry of Social Affairs, postavenom na nervóznej bluesovej rytmike, takže ide o najdisonantnejší moment, aký na platni nájdete. V rámci témy ide o logickú voľbu, ktorou sa pesničkárka vyhraňuje voči politikom a sociálnym riešeniam s nechuťou. V porovnaní s tým je Chain of Keys umierneným baránkom, hoci isté rytmické a saxofónové paralely v eufonickejšej forme je možné nájsť.
Angličanka skomponovala všetky noty, napísala každý verš a postarala sa o šesť nástrojov, v londýnskom štúdiu Somerset House jej však asistovala stála kapela. V počte inštrumentov ju tromfol John Parish, ktorému prischlo až deväť povinností, a obracať sa musel aj Mick Harvey. Naopak, Flood a perkusionista Jean-Marc Butty mali ešte menej práce než hosťujúci muzikanti Terry Edwards, James Johnston či Mike Smith. Vďaka pestrej škále muzikantov pôsobí platňa farebnejšie a plnšie, čoho dôkazom sú nádherne životaschopné kusy The Medicinals a A Line in the Sand. O to viac poteší, že aj tieto skladby sú spolu so spomínanými videosinglami súčasťou aktuálneho setlistu 46-ročnej hudobníčky, ktorá sa 7. júla na trenčianskej Pohode premiérovo predstaví slovenskému publiku.
Na najdlhšie pripravovanú nahrávku v kariére PJ Harvey je ťažké vzniesť slová kritiky. Všetky skladby sú silné výpoveďou, sugestívnym spevom a prepracovanými aranžmánmi. The Hope Six Demolition Project nie je obyčajnou kolekciou piesní, je to niečo ako hudobné posolstvo napádajúce útlak, bezprávie a neslobodu. Podľa protagonistky je rocková hudba povinná poukazovať na negatíva v spoločnosti a túto možnosť využíva na maximum. Preto by si jej novinka zaslúžila ocenenie za snahu o zlepšenie života aj mimo hudobných kuloárov.
PJ Harvey - The Hope Six Demolition Project
(Island Records, 2016)
1. The Community of Hope
2. The Ministry of Defence
3. A Line in the Sand
4. Chain of Keys
5. River Anacostia
6. Near The Memorials to Vietnam and Lincoln
7. The Orange Monkey
8. Medicinals
9. The Ministry of Social Affairs
10. The Wheel
11. Dollar, Dollar
Vypočujte si album na Deezeri:
Autor: Marek Danko
Foto: Cover artwor
Súvisiaci interpreti: PJ Harvey
