V slovenskej hudbe je nový album Katarzie udalosťou - mladá speváčka a autorka svojím debutom v roku 2013 očarila množstvo fanúšikov a tak trochu odštartovala vlnu zaujímavých mladých pesničkárok. Ako nadviaže na svoj bleskový úspech zaujímalo rovnako oddaných poslucháčov i neprajníkov. Áno, novinka Agnostika je iná, no stále je to Katarzia. A dá sa povedať, že vlastne ešte viac.

"Cesta k Agnostike bola pomerne náročná, lebo Katarzia sa rozhodla prejsť od sólového prejavu ku kapele a bolo to celé na nej. Na jej rozhodnutí s kým a ako to má znieť. Vyskúšala rôzne kombinácie a myslím, že vďaka svojej tvrdohlavosti to dotiahla do perfektného konca," hovorí o novom albume Shina z vydavateľstva Slnko Records.

Od pesničiek k experimentom a naspäť

Hľadanie nového zvuku sa jej po presýtení sa škatuľkou "dievča s gitarou" naozaj vyplatilo. Piesne hrajú všetkými farbami, ukazujú možnosti súčasného slovenského popu. Nápadov je veľa a miestami akoby si hudobníčka nevedela vybrať, v jednej skladbe rozvíja viaceré a poslucháča udržiava v strehu neustálymi zmenami nálady a rytmu.

V niektorých prípadoch to funguje, inde vzniká trochu zmätok. Producentsky svoj druhý album pripravila hudobníčka sama a hoci možno oceniť odhodlanie nekompromisne zhmotniť svoju víziu, miestami by nezaujatý pohľad možno prospel výsledku viac. Napríklad záverečná (a najstaršia) skladba Rozprávkar napriek nesporne výborným momentom pôsobí až príliš rozhárane, akoby sa speváčka snažila pieseň za každú cenu ozvláštniť.

V jednej z piesní Katarzia spieva o tom, že vníma viac ako väčšina - možno je skôr otázkou vedieť rozoznať a určiť mieru. Tam, kde sa nezamotá v hudobných ozdobách, ale zaviaže sa k jednoznačnému smerovaniu, piesne fungujú výborne. Pre Agnostiku je tak omnoho výstižnejší druhý zverejnený song, najčerstvejšia Milovať sa s hudbou.




O vzťahoch, nebezpečenstve mobilov aj workoholizme

Poetika Katarzie je veľmi špecifická a na albume Agnostika dozrieva podobne ako hudobná zložka. Hoci by mohla tlačová správa k vydaniu albumu mylne texty redukovať na akési postpubertálne filozofovanie (piesne o európskom inidividualizme neznejú moc lákavo), Katarzia opäť presne a originálne popisuje osobné skúsenosti, postoje a skrz ne aj univerzálne životné deje.

Baví ma veselá sonda do samoty v podnájmoch Z izby do izby, aj Mont Blanc ako výborný príklad love songu, ktorý vzťahové dilemy neredukuje na ľúbi - neľúbi. V piesni Srnka vtipne prechádza od fatalistických znamení do varovania o nebezpečenstvách mobilov za volantom, ktoré by v autorádiách isto zvýšilo bezpečnosť na cestách. V Nevadí prehovára do duše všetkým večne nespokojným workoholikom a zároveň sa v duchu zmierenia so sebou opäť spolieha najmä na gitaru. 

Princezná Lolita je zas esenciou toho, čo mnohým na hudbe Katarzie prekáža - hudobníčka si tu s gustom navlieka kostým naivnej, afektovanej Lolity a naplno si túto pózu užíva. Vo verši o plyšovom macíkovi je to už na hrane, v koncentrovanej rapovej forme však aj takýto úlet funguje. 

Žiara, s ktorou Katarzia vystrelila na slovenské hudobné nebo, sa mi zdala trochu nebezpečná. Pýtať sa, ako možno nadviazať na úspech spontánneho, ojedinelého zjavu, bolo celkom namieste. Mala som obavu, že sa pod snahou byť stoj čo stoj iná vytratí pôvodné čaro. Agnostika však ukazuje, že zahodiť staré spôsoby, úmyselne vykročiť do neznáma a spoľahnúť sa na svoj inštinkt sa oplatí. Potvrdzuje tiež, že doterajšie úspechy Katarzie nie sú o náhode či štastí, ale predovšetkým je za nimi pracovitý talent, ktorý bude radosť sledovať pri vývine aj naďalej.

Katarzia - Agnostika
(Slnko Records, 2016)

1. Milovať s hudbou
2. Srnka
3. Hodinový hotel
4. Mont Blanc
5. Básnici
6. Z izby do izby
7. Michal
8. Nevadí
9. Všetko sa mení
10. Kto som
11. Princezná lolita
12. Rozprávkar

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autorka: Michaela Kučová
Foto: Matúš Bence

Súvisiaci interpreti: Katarzia