Pred štyrmi rokmi pôsobil ich debut ako zjavenie z tunajšej, chudobnejšie obhospodarovanej art rockovej záhrady. Trojica inštrumentálne zameraných hudobníkov sa pustila do kedysi populárneho žánru s nebývalou vervou a ponúkla vzácny šperk, ktorý s odstupom času, a najmä v porovnaní s novinkou, predsa len pôsobí ešte nevybrúseným dojmom.
Zlepšenie na všetkých dôležitých frontoch
Napriek tomu k výrazným štýlovým kotrmelcom nedošlo. Zlepšili sa skladateľské postupy, jednotlivé motívy sú zviazané logickejšie a prirodzenejšie. Hudobníci sú úchvatní, ale nesnažia sa o neexistujúcu dokonalosť. Radšej robia maximum, aby v poslucháčovi vyvolali silný pocit z hudby, v ktorej je ich brilantná inštrumentálna zručnosť druhoradá.
Výrazovo sú stále pevne zakorenení v prog-rocku, ale pribudli jazzové prvky, náznaky psychedélie či ozveny experimentálnej hudby. Odkazuje na to predovšetkým spôsob hry Vlada Šarišského, ktorého rýchly a virtuózne melodický beh po klaviatúre sa neraz spomaľuje k jazzovo zadumaným motívom a postupom modernej vážnej hudby. Poslucháč teda nie je ukrátený ani o vycizelovaný prednes, trojica však zostáva poslucháčsky prístupná. Je ešte hravejšia a vie si vystreliť sama zo seba, o čom svedčia nielen občasné muzikantské fóriky, ale i Vladove texty, napísané spolu s Annou Rumanovou. Ten nadhľad si treba vychutnať, najlepšie s veľmi vkusne spracovaným bookletom v ruke.
(Ne)znesiteľná ľahkosť inštrumentálneho bytia
Okrem vecne usporiadanej štruktúry nôt dokazuje otvorenosť kapely novým poslucháčom aj takmer pesničková forma o Šarišského spev bohatších songov. U kratších položiek typu Daj pokoj a Somár sa chytľavosť ponúkala sama od seba. Obe skladby by sa mohli uchádzať o priazeň nejedného alternatívne orientovaného rádia. Ťažšie by si v éteri viedol desaťminútový kus Bratislava, ktorý by to s ašpiráciou na doteraz najsilnejší počin skupiny mal ľahké, nebyť geniálneho titulu Narcistická. Jej text pozostáva z dvoch obyčajných, Olympicom preslávených slov, hudobne však ide o neskutočnú porciu, ešte viac než inokedy vzdávajúcu hold Marekovi Brezovskému.
V globále nejde o žiadne inštrumentálne orgie - tie by si trio mohlo celých 50 minút ľavou zadnou dovoliť, keďže aj basový gitarista Filip Hittrich a bubeník Marián Slávka sú permanentne sa zlepšujúcimi hráčmi s obrovským talentom. Ide najmä o silný feeling a autentickosť výpovede, čiže pravidlo, ktoré (svetoví) profesionáli už dávno pochopili. Zdá sa, že to platí aj pre Talent Transport. Ich druhá platňa totiž ponúka pocitovo silnú nádielku technicky fundovanej, a pritom chytľavo pestrej muziky, ktorá si nestavia zbytočné barikády. Skutočným prejavom progresivity je odzbrojujúca skladateľská ľahkosť, s akou trio nadviazalo na výborne prijatý debut.
Talent Transport - Napospas
(Slnko Records, 2018)
1. Ježova
2. Narcistická
3. Somár
4. Rumovaná
5. Bratislava
6. Pre syna
7. Daj pokoj
8. V poličke
Vypočujte si album na Deezeri:
Autor: Marek Danko
Foto: Mária Rumanová
Súvisiaci interpreti: Talent Transport