From Our Hands so Superheavy vyrástli do krásy

From Our Hands, 2023Zdroj: Kubo Krížo

Máloktorá slovenská kapela, plávajúca v tvrdších vodách, to mala tak dobre rozbehnuté ako From Our Hands. Tí povstali z trosiek relatívne úspešného pop punkového zoskupenia Trans Panama a v podstate hneď po vydaní debutového albumu Buildings Fall (2009), odborná i laická verejnosť nešetrila superlatívmi na ich adresu. Ponuky na koncertovanie sa len tak hrnuli, chalani odohrali turné s kapelou Sunshine, predskakovali Inekafe pred vypredanou Incheba Arenou v Prahe alebo zahviezdili na prestížnych festivaloch Rock For People či Mighty Sounds.

O rok neskôr vyšiel druhý album Sinners, ktorý úspešne nadviazal na svojho predchodcu a kvarteto ho opäť podporilo aktívnym koncertovaním po kluboch a festivaloch v Čechách a na Slovensku. Po problémoch s pôvodným bubeníkom Mirom Šimoničom prišlo k prvej personálnej zmene v kapele a predposlený album Individuals (2014) bol nahratý s Michalom Danišovičom na bubeníckej stoličke.

Koncertov bolo opäť ako maku, ale do hry začali vstupovať ďalšie aktivity jednotlivých členov, najmä hlavnej autorskej dvojice. Spevák a gitarista Matej Hoťka sa naplno začal venovať neurovede vo Viedni a druhý gitarista Matej Turcer rozbehol dnes už etablované štúdio Pulp, kde pôsobí ako zvukový inžinier a producent. Všetky tieto činnosti v kombinácii s pandémiou viedli k prestávke a výraznému spomaleniu kapelnej činnosti, až doteraz.

Doháňame super resty

Po naozaj dlhom období ticha tu máme nahrávku s názvom Superheavy (2023). Album síce začal vznikať už v roku 2018, ale z vyššie spomínaných dôvodov trvala jeho finalizácia neuveriteľných päť rokov. V tejto dobe opäť nastalo zemetrasenie na bubeníckej stoličke. Michala, ktorý ešte nahral zopár skladieb aj na Superheavy, vystriedal Roman Kelemen, predtým pôsobiaci v metal core-ových Princess Knocked Out The Gardener. Kvarteto uzatvára stálica na pozícii basgitaristu Rišo Klimo, ktorý je na tomto poste od začiatku. V mnohých prípadoch kapelám neprospieva, keď sa nahrávanie albumu natiahne na mesiace, nieto ešte na roky. V prípade From Our Hands je to presne naopak.

Už od prvých tónov úvodnej Heroin je jasné, že od posledného albumu Individuals sa chalani posunuli inam a mne sa to páči. Časy skreslených gitár a divokých punk metalových riffov sú nenávratne preč. Na Superheavy sa dôraz kladie na rafinované grúvy, veľmi umne sa narába s rytmom v kombinácii so zaujímavými a väčšinou veľmi chytľavými melódiami, ktoré boli silnou stránkou kapely už od jej vzniku.

Matej Turcer má talentu na rozdávanie a aj z tejto nahrávky je počuť, že od založenia štúdia Pulp z neho vyrástol špičkový producent. Aktuálnu tvorbu určite ovplyvnila aj jeho spolupráca so spevákom Simonom Štubniakom, s ktorým dali dokopy projekt The Curly Simon. Popové elementy a všakovaké experimenty s dovtedy pre kapelu netradičnými zvukmi a nástrojmi, od klávesov a samplov po rôzne perkusie, počuť vo všetkých skladbách a je mi jasné, že tí čo čakali pokračovanie predchádzajúcej tvorby, môžu byť sklamaní.

Zúrivý punk rock je minulosť

Ja som naopak nadšený a s každým ďalším počutím sa mi novinka páči viac a viac. Ich cestu by som prirovnal povedzme k Bring Me The Horizon, ktorí sa z death coru prepracovali až k aktuálnej ťažko zaškatuľkovateľnej podobe, kde sa miesi všetko možné aj nemožné, ale tak to pri trendsetteroch býva. Tým nechcem povedať, že From Our Hands ich kopírujú, skôr mám z ich vývoja len podobný pocit. Možno ešte pri Dark Roast a najviac asi Feather, je cítiť aj hudobný vplyv úderky zo Sheffieldu, ale inak si chlapci idú svojou vlastnou cestou.

Singlom s klipom sa stala skladba Sugar Pills a veru nemohli vybrať lepšie. Už od úvodného beatu je počuť, že táto skladba je proste iná a zároveň jedna z najnašlapanejších na celom albume. Spolu so Sport ako jediné dajú zaspomínať na tvrdšie začiatky kapely. Obe skladby spája silný "Queens Of The Stone Age meets Rage Against The Machine" vajb so silnými, chytľavými refrénami so sprievodom hutných gitár a spolu s Heroin, Dark Roast a titulnou Superheavy patria k mojim najobľúbenejším na albume. Pri možno až funkovom závere titulnej skladby s rôznymi perkusiami som sa vyslovene usmieval od ucha k uchu, lebo toto som od kapely naozaj nečakal.

Osem piesní na ploche 28 minút by sa za deväť rokov mlčania mohlo zdať málo, ale mne to úplne stačí, pretože na albume neviem nájsť hluché miesto, všetko do seba krásne zapadá a mám naozaj radosť z toho, že sa chlapci vydali touto cestou a neboja sa experimentovať. O to viac ma mrzí, že po vydaní novinky nenasledovala spŕška koncertov ako to bolo predtým. Tých je tentokrát ako šafránu a mne osobne chýba aj fyzická podoba nahrávky, či už na CD alebo vinyle, pretože Superheavy by si ju určite zaslúžil. Dnes už nestačí mať špičkovú tvorbu, to je viac menej samozrejmosť, ak to kapela myslí vážne. Potrebné je tzv. kompletné balenie - hudba, nosiče, merch a tlak na sociálnych sieťach. Chápem, že chalani majú kopec iných povinností a priorít, len je to trochu škoda, že takýto klenot môže tým pádom ľahko upadnúť do zabudnutia.

Príďte na koncert!

Zhodou okolností už túto sobotu 17. augusta sa na lodi Pink Whale odohrá jeden z tých mála koncertov, ktoré majú From Our Hands tento rok v pláne, tak si nenechajte ujsť príležitosť pozrieť si nové skladby naživo. V kombinácii so staršími hitmi ako Let It Burn, Changes alebo MNYTLKS to bude určite zaujímavý zážitok.

Keďže Roman Kelemen sa naplno venuje videotvorbe pre Jake Paula, za bicie si sadne môj obľúbený zver a síce Michal Holúbek z trenčianskej šialenosti FYASCO. O dôvod navyše sa tohto večera zúčastniť. Nehovoriac o tom, že spoločnosť im budú robiť Skywalker, ktorí hrajú perfektný metal core a alternatívnejší Glad For Today spoza rieky Morava. Ja tam budem určite.

From Our Hands – Superheavy
(2024)