Možno ste postrehli, že kapela Nocadeň nevydáva radové albumy v pravidelných intervaloch, necháva si priestor na dozretie hudobných nápadov, bez vonkajších tlakov. Tentokrát priaznivci formácie čakali na novú platňu štyri roky a hneď na úvod treba povedať, že toho dozrelo za ten čas naozaj dosť. Nové skladby sa líšia od toho, na čo sme pri týchto Košičanoch zvyknutí, pričom rukopis zostáva stále čitateľný.
Ako teda znie Nocadeň v roku 2019? Odpoveď na túto otázku môžeme hľadať v deviatich nových skladbách, ktoré Auróra prináša. Album otvára skladba Tváre, ktorú bratia Kopinovci ponúkli ako online singel už pred vydaním dosky. Minimalisticky zaranžovaná pieseň jemne načrtla povahu albumu. Rádiové single Domino a Svitanie poskytli pocit, že Nocadeň už odhalili celý charakter Auróry. V momente, kedy vyšiel singel Svitanie som si myslela, že chalani práve odkryli jeho vrchol. Po vypočutí celej deviatky som ho, presnejšie dva ďalšie, našla v iných skladbách.
Neobohrané trúfalé riešenia
Sami sa netaja tým, že v hudbe neradi prešľapujú na jednom mieste. Na novom albume si teda zvolili cestu premysleného skúšania nových tvorivých postupov. Premysleného preto, lebo skladby rozhodne nepôsobia dojmom, ktorý by nasvedčoval tomu, že vznikali procesom pokus-omyl. Sú rafinovane odlišné až natoľko, že poslucháčov spájajúcich si Nocadeň so zvukom zvonivej gitary možno až šokujú. Neľakajte sa, gitara Róberta Kopinu, ktorý je spolu s bratom Rasťom autorom hudby, je stále dominantným nástrojom. A miestami dokonca prekvapí svojou razantnosťou a údernosťou. Pomerne nečakane však prevažuje priblíženie sa elektronickým variáciám popu, aj tým tanečným, a to všetko s veľkým zastúpením klávesových nástrojov. Avšak so zachovaním jemne melancholickej atmosféry, ktorá vybočuje zo zabehnutých štandardov Nocadeň.
Rýchlym tempom zaskočí skladba Žiletky, ktorej dynamika vytvára príjemné napätie voči textu o smútku, otupení bolesťou a strácaní sa. Z týchto pocitov vytrhne až dobre vystupňovaný záver, ktorý rozhodne, že chuť tancovať víťazí. Ďalším kúskom v tomto duchu je skladba DNA. Ak hovoril Rasťo Kopina o sexi vibráciách tohto albumu, toto je ten song, ktorý je nimi maximálne nasiaknutý. Pokojnejšiu časť albumu zase reprezentujú minimalistické skladby Tváre a Znamenia. Tie nie sú vystavané tradičným spôsobom sloha - sloha - dominantný refrén, ale plynú si nenápadne v jednej línii, pričom každá z týchto skladieb má hneď niekoľko drobných elektronických prvkov, ktoré zaujmú a budú zvádzať k opätovnému návratu.
Peter Nagy, Laco Rychtárik či Martin "Isobutane" Krajčír
A potom sú tu skladby, ktoré majú plnokrvný kapelový zvuk, napriek tomu, že bol album nahrávaný bez bubeníka. Takou je pieseň Labyrint, v ktorej pomohli s klávesovými nástrojmi až traja hostia - Martin "Isobutane" Krajčír, Laco Rychtárik a Vlado "Randy" Gnepa, ktorý je zároveň spoluproducentom albumu. Vokály naspievali Peter Debnár a Barbora Repková.
Jedným z mojich v úvode spomínaných vrcholov albumu je pieseň Architekti šťastia, cez ktorú sa ukázalo, že výlučný autor textov Rasťo Kopina je rozhodne umelcom, ktorý vie presvedčivým spôsobom prekročiť prah večnej témy o láske. Či už to bolo v minulosti posolstvo v skladbe Nestrieľajte do labutí z rovnomenného albumu z roku 2006 alebo silný odkaz piesne Papierové kone z albumu Pozemskí astronauti (2015). Na Auróre sú to práve Architekti šťastia, s ktorými sa viaže jedna drobná výnimka výlučného autorstva.
Nocadeň si totiž prepožičali kúsok textu od Petra Nagya z hitu Parfémy a v Architektoch šťastia ho použili ako most - "Parket sveta je už plný ľudí, čo sa uspávajú obdivom. Kým nie sme omámení, vytancujme nenápadne z tejto sály von". Parfémy sa nachádzajú na druhom albume Petra Nagya a kapely Indigo Mne sa neschováš z roku 1985. Odporúčam vypočuť si aj túto skladbu, tá už svoju nadčasovosť rokmi potvrdila. Vrátim sa však k Architektom šťastia. Toto je skladba, ktorá si zaslúži trpezlivého poslucháča. Potrebuje plné sústredenie a čas na vstrebanie. Jej nadčasový text má strhujúci priebeh. A v momente, keď zrazu zostane ticho, je dosť možné, že sa pristihnete pri tom, ako vám ešte stále rýchlo tlčie srdce a tajíte dych nad jej živelnou krásou. Je to skladba, ktorú teraz, možno trocha trúfalo, označím za budúci hit kapely.
Tým druhým vrcholom je titulná pieseň Auróra. Nechala som si ju zámerne na záver, pretože súvisí s celým konceptom albumu, ktorý je postavený na ženách a ženskej kráse, čo zosobňuje Auróra ako bohyňa rannej zory či svitania. Páči sa mi prepojenie vizuálu, nielen samotného albumu, na ktorom je zobrazená nahá, a zároveň nič neodhaľujúca žena, ale aj obalov jednotlivých singlov, žien objavujúcich sa v aktuálnych klipoch a obsahovej stránky albumu. Auróra je pieseň so silnou melodikou, zároveň v nej vynikne hlas Rasťa Kopinu, ktorý tu stiera akékoľvek mantinely rozsahu, čím sa krehká hranica medzi naliehavosťou a intimitou stáva takmer nepostrehnuteľnou.
Líder formácie píše texty s nadhľadom zrelého textára. Také, ktoré hovoria o odcudzení, osamelosti, neschopnosti komunikácie, obetiach pýchy, besnení sveta, ale aj o nádeji, túžbe žiť, boji so smútkom a svojimi tieňmi, fyzickej aj duševnej túžbe po žene. Jeho slová majú vždy nejaký rozmer a je na poslucháčovi, ako ich vníma, ako ich spracuje a aký odkaz si v nich dokáže nájsť. A hudba to následne celé uchopí a vezme do výšky.
Album Auróra je dobre vystavaným celkom. Dýcha, má svoj vlastný tep, je zomknutý a funguje ako príbeh poskladaný z menších celkov, ktoré sami o sebe tiež dávajú zmysel. Netreba si vyselektovať piesne, ku ktorým sa radi vrátite. Zhltnete ho celý. Nocadeň dokazujú, že kapela je živým organizmom, ktorý sa neustále vyvíja a nekompromisne kráča s časom už viac ako dvadsať rokov.
Nocadeň - Auróra
(Warner Music, 2019)
1. Tváre
2. Auróra
3. Svitanie
4. DNA
5. Žiletky
6. Domino
7. Znamenia
8. Architekti šťastia
9. Labyrint
Vypočujte si celý album Auróra na Deezeri:
Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: Ján Varchola
Súvisiaci interpreti: Nocadeň
