Obe využívajú klavír ako silnú zbraň, v oboch sa snúbi muzikálnosť, ženská jemnosť, chuť vypovedať svoj príbeh. A každej z nich nedávno vyšiel zaujímavý album, čím Andrea Bučko a Zuzana Mikulcová dokazujú, že svojské ženské interpretky a autorky na Slovensku ešte nevymreli.
U Andrey Bučko nejde o debut, na konte má už album In The Middle Of... (Azyl Music, 2012) v spolupráci s harfistkou Máriou Kmeťkovou. Na Polarity však ukazuje svoju sólovú tvár, ktorá je trochu iná a v mnohom odvážnejšia. Oficiálne single Be My Lover a Isn't It naznačili istý smer - najprv elektropopovejšiu polohu, kde prekvapuje industriálne "reznutý" úvod, zatiaľ čo druhá spomenutá skladba púta chytľavosťou a variabilnosťou. Andrea tu úžasne narába s hlasom, pričom ukazuje svoje možnosti, ktoré sa neobmedzujú len na krehkosť v baladách.
Album Polarity je až na skladbu Púpava celý v angličtine, čo je tak trocha škoda, pretože slovenčina 25-ročnej speváčke pristane a niekedy si ju jej hudba priam pýta. Okrem toho sa nahrávka ako celok nesie skôr v pokojnejších vodách. Strieda ťažké a melancholické melódie s intímnymi a pokojnými kúskami ako Don't Cry či Lost In The Mirror (v sprievode harfy). Hoci ide o piesne, ktoré evokujú emóciu a silný pôžitok z hudby, nie vždy potrebujú znieť smutné skladby práve smutne.
Celá nahrávka by bola ešte o kus vyšperkovanejša, keby sa na nej nachádzalo viac takých kúskov ako napríklad Say Sorry - intenzívny song s podmanivou klavírnou linkou, skvele namiešaným zvukom bicích a trpkým odkazom, ako inak, mužovi. Netreba sa však hrať s pocitmi nasilu, Andrea Bučko o nich na svojom albume vypovedala úprimne a citlivo, čo je jeho veľkým plusom.
Celý album Polarity môžete počúvať na Deezeri.
Andrea Bučko - Polarity
(vydané vlastným nákladom, 2015)
1. Strange Love
2. Say Sorry
3. Púpava
4. Lost In The Mirror
5. Isn't It
6. I Remember
7. Don´t Cry
8. Happy Birthday
9. Be My Lover
10. The Last Song For You
11. Bonus - I Remember
Žánrová fúzia a silné slovenské texty
Cieľom tejto dvojrecenzie nie je porovnávať, no minimálne spomeniem výhodu pesničkárky Zuzany Mikulcovej - tým, že stavila na slovenčinu, je jej debutový album o niečo prístupnejší než album Andrey Bučko. Jej Slová sú však rovnako zrelé a dospelé, s netuctovými textami a mäkkým zvukom. Mikulcová na prvé počutie pripomína svojím hlasom Katarziu a vydala sa tiež podobnou cestou v akomsi "rozprávačstve". Započúvate sa do textov a zrazu začnete prežívať jeden z jej príbehov, napríklad v piesni Mohla som byť.
Zuzana stvorila popovo-pesničkársky album jemne švihnutý gitarami, niekde je pokojná, niekde "rozjetá", z nežnosti graduje do výšin (song Niekam). Poslucháča súčasného rádiového mainstreamu pravdepodobne z deviatich skladieb najviac zaujme singel Strácam, ktorú produkoval Andrej Hruška. Je to jej plusom i mínusom - na jednej strane je kvalitne zaranžovaná a veľmi chytľavá, zároveň však viac pripomína iné skladby z dielne štúdia Littlebeat, než ostatnú speváčkinu tvorbu. Medzi energickejšie piesne na inak pokojnom albume patrí aj úderný a rázny song Stačí, že teba mám.
Výbornou vzťahovou sondou plnou sugestívnych melódií je pieseň Neskoro. Niet v nej núdza ani o ambientné prvky, ktoré sa nezriedka zjavujú naprieč celým albumom. Jeho hudobnú pestrosť dokazujú aj skladby s jazzovým feelingom, ktorý je u Zuzany značný (album bol dokonca nominovaný ako najlepší jazzový album ankety Esprit 2014). Fúzia rozličných emócií a žánrov na doske Slová je jednoducho pozoruhodným osviežením slovenskej scény.
Zuzana Mikulcová - Slová
(Hudobný fond, 2015)
1. Strácam
2. Málo mám
3. Niekam
4. Mohla som byť
5. Neskoro
6. Víno
7. S tebou sa to dá
8. Stačí, že teba mám
9. Slová
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Jakub Čajko / Peter Gemeiner
Súvisiaci interpreti: Andrea Bučko , Zuzana Mikulcová
