Bývalý frontman skupín The Jam a The Style Council Paul Weller, prezývaný Modfather, si v máji pri príležitosti svojich 66. narodenín prichystal pre seba i svojich fanúšikov nový album s jednoduchým názvom 66. "Predbehol" tak Richarda Müllera, ktorý už má na konte albumy 33, 44 aj 55, na prípadné pokračovanie si však ešte pár rokov počkáme. Ide už o Wellerov sedemnásty sólový štúdiový album.
V prvej polovici albumu sa Paul Weller postavil do polohy hudobného chameleóna. Prvých šesť z dvanástich skladieb totiž pôsobí, akoby boli každá z iného Wellerovho hudobného obdobia. Úvodná Ship of Fools – nie nejde o cover The Doors, Scorpions ani Roberta Planta – je nesmierne pozitívna a na takmer večne zamračeného a hĺbajúceho Wellera až atypicky veselá skladba. Jemné vybrnkávanie na akustickej gitare a občasné flautové vsuvky spoločne s klavírom pôsobia osviežujúco a robia z tejto skladby jednu z najlepších, aké na albume nájdeme. Pozitívnu energiu má zrejme na svedomí spoluautor Graham "Suggs" McPherson, frontman skupiny Madness. Nie je však jediným hosťom, ktorý sa na albume objaví.
Flying Fish je z absolútne odlišného súdka. Pulzujúci energický rytmus a syntetizátory pripomenú disco éru, vzápätí však atmosféru pretne gitarový rock'n'roll a obe tieto polohy Wellerovi svedčia rovnako dobre. Jumble Queen je znova o svetelné roky vzdialená predchádzajúcim položkám. Svojou energiou pripomína skôr Wellerovu tvorbu z čias skupiny The Jam. Energická skladba s ostrou gitarou je doplnená o stupňujúce sa dychové nástroje, ktoré má v obľube spoluautor piesne. Tým nie je nik iný ako Wellerov dlhoročný priateľ Noel Gallagher. Spoločne s úvodnou skladbou ide o dva najnápaditejšie kúsky na albume, hoci za single si hudobník zvolil iné kúsky.
Dynamickým kontrastom je Nothing, soulová pieseň, pri ktorej sa tempo albumu ukľudňuje, jej atmosféra pôsobí až barovo, no aranžmán je prepracovaný do najmenšieho detailu. Spoločne s dvojicou singlov Rise Up Singing a Soul Wandering tvorí trojicu pomerne podobných skladieb. Každá z nich však stojí za vypočutie, pretože prináša niečo nové. Na Rise Up Singing Weller pracoval spoločne s frontmanom skupiny Primal Scream Bobbym Gillespiem. Zaujímavý je aj videoklip, v ktorý zachytáva nadšenie a vzrušenie tínedžera, ktorý sa chystá na deň strávený s dievčaťom.
Album celkovo prináša vyzretý mix rocku, folku, soulu a gospelu s množstvom melódií, bohato podporených sláčikovými a dychovými nástrojmi, ktoré miestami pôsobia až orchestrálne. Menšou nevýhodou tohto inak prepracovaného albumu môže byť pre niekoho rozmiestnenie jednotlivých skladieb. V prvej polovici máme možnosť počuť šesť diametrálne odlišných skladieb. Weller tak núti poslucháča pokračovať v počúvaní, pretože je zvedavý, s akým štýlom príde v nasledujúcej pesničke.
Potom však prichádza druhá polovica albumu. Aj keď sú jednotlivé skladby precíznou ukážkou Wellerovho skladateľského talentu, oproti "strane A" sa nesú viac v podobnej nálade a môžu sa poslucháčom zlievať. Osobne by mi viac sedelo, ak by sa prelínali s energickejšími kúskami prvej polovice, v tej druhej totiž umelcova pokojná sila nechá "prebudiť draka" len v rockovejšej singlovke Soul Wandering. Možno však bolo zámerom práve na dvoch stranách LP platne ponúknuť poslucháčom odlišný zážitok, prípadne možnosť vybrať si prvú či druhú polovicu albumu podľa aktuálnej nálady.
Ani táto malá subjektívna výčitka však v žiadnom prípade neuberá na celkovej kvalite nahrávky. Paul Weller sa na svojom najnovšom, "narodeninovom" albume s pomocou svojich priateľov a množstva talentovaných inštrumentalistov predstavuje v niekoľkých polohách. Niektoré prekvapia, iné sú skôr hrou na istotu, všetky mu však svedčia.
Paul Weller nie je interpretom, ktorý padne na prvú každému, ale v pestrosti štýlov, ktoré na novinke priniesol, sa môže trafiť do vkusu podobne rozmanitému spektru poslucháčov. Môžu medzi nimi byť fanúšikovia posledných albumov Davida Bowieho, bratov Gallagherovcov a Damona Albarna, ale aj milovníci soulu zo 60. a 70. rokov či kapely Simply Red. Weller skrátka nie je jednorozmerný umelec a aj jeho najnovší počin je pre lepšie pochopenie potrebné počuť viackrát a v jednotlivých kúskoch skladačky hľadať ako isté prepojenia, tak aj rozličnosti, ktoré z neho robia tak kvalitný album.
Paul Weller – 66
(2024, Polydor / Solid Bond)
- Ship of Fools
- Flying Fish
- Jumble Queen
- Nothing
- My Best Friend's Coat
- Rise Up Singing
- I Woke Up
- A Glimpse of You
- Sleepy Hollow
- In Full Flight
- Soul Wandering
- Burn Out
Autor: Timotej Opálek
Súvisiaci interpreti: Paul Weller
