Niektorých poslucháčov hnevá ich dokonalosť, za čo určite môže aj fakt, že so svojou hudbou idú nadoraz. Prekračujú vlastný tieň, nenechávajú sa škatuľkovať a stále rovnako milujú "synťáky". Ich posadnutosť zvukmi sa odráža aj v aktuálnej tvorbe, hoci väčší priestor dostali živé nástroje. Nvmeri sa inšpirujú súčasnou hudbou a aj vďaka tomu je albumová novinka I Don't Think So prepracovaným hudobným osviežením.

Pôvodne chceli nahrávať svoj druhý album v zahraničí, ale ich zásadnou požiadavkou bolo štúdio, kde im budú rozumieť. Tým miestom sa napokon stalo štúdio Juraja "Medveďa" Marikoviča, známeho aj z kapely Bad Karma Boy. Od vydania výborného debutu pod značkou Nvmeri (už predtým debutovali ako The Uniques) trvalo štyri roky, kým sa im podarilo dať dokopy rovnako súdržný materiál na novú štúdiovku. Čakanie fanúšikom skrátili singlami Entropy (2014) a Scales (2015). Oba by ste však na novinke hľadali márne. Trojica sa zhodla, že sa k novším skladbám na albume nehodia, hoci na koncertoch ich stále hrávajú.

I Don't Think So začína slovami českej autobusovej stevardky, ktorá cestujúcim s dobre naučenou intonáciou hlasu zaželá príjemnú cestu. Hneď po zábavnom intre s jazzovým podkladom sa hlási výrazný a pútavý singel Art of the Trial. Už ten ukázal posun od debutovej platne - stále ide o rafinovaný alternatívny/progresívny pop, v ktorom sa spájajú prvky hudby z rôznych dekád okorenené elektronikou, no napriek charakteristickému zvuku, ktorý sa nedá s nikým pomýliť, zo skladby razí túžba hľadať nové cesty, aj do iných žánrov.

Napokon, aj samotný text skladby je o "umení pokusu" a neustálom hľadaní, ktoré je vzrušujúcejšie ako samotný koniec cesty. A je naozaj radosť počúvať, keď sa bubeník Pavel Javorník dostáva na nerovnú plochu s rytmickými nepravidelnosťami a skladby ochutia prímesi černošskej hudby.


S humorom to ide ľahšie

U Nvmeri je to skôr neobvyklá poloha, ale rozhodne im pristane, keď do svojej tvorby primiešajú aj trocha vtipu. Na nahrávku sa tak vkradla ľahkosť, s ktorou sa dostávajú piesne pod kožu. Zdá sa, akoby sa hudobníci pri nahrávaní viac odviazali a nechali aj náhody odviesť svoju prácu. Samotní členovia skupiny priznávajú "snahu perfekcionistov mať na saláme". 

Inšpirácia pri nahrávke I Don't Think So mala rôzne podoby. Napríklad, keď v jednu februárovú noc frontmanovi Pištovi Kráľovičovi vypadla doma elektrina a s pomocou reproduktora na baterky a malého syntetizátora vytvoril základ skladby Short of Oxygen. V plnej kapelovej verzii dostala hitovú tanečnú podobu s nápaditým vokálnym ping-pongom medzi lídrom a spoluhráčmi a skvelou medzihrou, v ktorej si najviac priestoru uchmatol basák Miro Tuchyňa.

Pri piesni White Flag sa spevák bál, aby ju vôbec dokončili. Našťastie sa medzi dvanásť noviniek dostala. Možno ju označiť v tvorbe Nvmeri za minimalistickú, keďže hlavnú úlohu hrajú bicie, niekedy akoby hrajúce v tichu, no poslucháčovi robia mimoriadnu radosť. Bude zaujímavé ju počuť v živom podaní, či jej zostane náboj, ktorý znie na albume.



Autorka: Marína Valentovičová
Foto: Patrícia Kvasňovská