Ghosteen je album, ktorý túto jeseň prišiel tak trochu nečakane, no aj tak každý fanúšik Nicka Cavea vedel, že jedného dňa prísť musí. Na jeho propagáciu stačilo zverejnenie názvu a obalu s informáciou o premiére na Youtube a sérii listening sessions po celom svete. Žiadne vyjadrenia, rozhovory či single, je to nahrávka, ktorá hovorí sama za seba. Preto ani tento článok nie je typickou recenziou s rozborom jednotlivých piesní, skôr pozvaním k počúvaniu.

Ghosteen totiž nie je iba artikel, ktorý si kúpite v obchode, a skutočne nejde iba o formálny zážitok z hudby. Je to skôr posolstvo o stave umelcovej duše, ktorá sa snaží zmieriť a vyrovnať so smrťou blízkeho človeka, dieťaťa. Intímna spoveď a úvahy z obdobia, ktoré Nick Cave prežíval po tom, ako pred štyrmi rokmi jeho syn Arthur zahynul po páde z útesu. Kým pri predchádzajúcej nahrávke Skeleton Tree ovplyvnila nešťastná udalosť iba finalizáciu albumu, Ghosteen je touto životnou tragédiou nasiaknutý úplne celý, od textov až po celkový zvuk a atmosféru.


Už na prvý pohľad zaujme pre temného rockového kazateľa dosť netradičný obal, ktorý zobrazuje akúsi metafyzicko-ezoterickú krajinku. Obraz sa volá The Breath Of Paradise a namaľoval ho americký gospelový maliar zaoberajúci sa biblickou tematikou a symbolmi, Tom duBois. Na prvý pohľad ide o gýčový vizuál. Je však s Ghosteen tematicky veľmi prepojený a veľa napovedá o jeho obsahu.

Ten je plný biblických motívov a metafor v poňatí umelca, ktorý sa aj s ich pomocou snaží vyrovnať s ťaživou stratou. Kto nič podobné nezažil, dokáže si tú bolesť len ťažko predstaviť, tobôž nie "zvnútorniť". Sila skutočného umenia je však práve v tom, že dokáže sprostredkovať aj tie najhlbšie emócie. Precítiť ich rovnako ako iný človek je síce nemožné, no Caveova hudba a texty sústredeného poslucháča neomylne dovedú k hlbokému pochopeniu a súcitu.

Esenciou albumu Ghosteen je anatómia utrpenia, ktoré prežíva rodič tragicky zosnulého dieťaťa, zároveň však nie je beznádejný a bezvýchodiskový. Naopak, dáva nádej a prehovára aj k iným ľuďom s podobnou či rovnakou skúsenosťou. Je terapiou, ale i cenným hudobným záznamom. Je ťaživý, no zároveň ľahký vo svojej čistote a krehkosti.


Rozľahlé ambientné polia a rezonujúce synthy obsluhované Caveovým dlhoročným spolupracovníkom a blízkym priateľom Warrenom Ellisom, na ktorých rastú klavírne a akustické motívy, sú akousi ponurou záhradou, v ktorej znie Nickov hlboký a smútkom poznačený hlas. Riešiť, že väčšinou ani nejde o spev ale hovorené slovo, je v kontexte albumu podobne malicherné ako banálna informácia, že na albume úplne absentujú bicie nástroje.

Nálada jednotlivých trackov, či už ide o osem skladieb viac-menej štandardnej dĺžky na prvej časti albumu (deti) alebo dvojicu viac než 10-minútových kompozícií v tej druhej (rodičia), sa príliš nemení a viem si predstaviť, že to môže mnohých poslucháčov odradiť. Tu však nejde o žiadny honosný umelecký zámer, ale nutnosť úprimnej osobnej výpovede, ktorá predurčila náladu a zvuk albumu. A hoci je vo všetkej svojej melanchólii krásny, stalo by sa lepšie, keby vzhľadom na okolnosti nikdy nemusel vyjsť.

Pri jeho počúvaní mrazí a odhliadnuc od tragickej udalosti, pre ktorú vznikol, vám zrejme napadne, ako by vás asi zasiahol plnou silou pri živom vystúpení, tvárou tvár k interpretovi a celej kapele. Už pri Skeleton Tree to bolo ťažko predstaviteľné, no katarzný zážitok z turné prekonal všetky očakávania. Nepochybujem o tom, že sa to kapele Nick Cave and The Bad Seeds podarí aj s týmto albumom. Najbližšiu príležitosť budete mať v budúcom roku 30. mája v Prahe či 1. júna vo Viedni.


Nick Cave and The Bad Seeds - Ghosteen
(2019, Ghosteen / Bad Seed)

Part 1:
1. Spinning Song
2. Bright Horses
3. Waiting for You
4. Night Raid
5. Sun Forest
6. Galleon Ship
7. Ghosteen Speaks
8. Leviathan

Part 2:
1. Ghosteen
2. Fireflies
3. Hollywood

Autor: Renat Khallo
Foto: artwork - Tom duBois