Košický Kolowrat sa nedávno pripomenul EP nahrávkou Kristal, ktorá vyšla, tak ako všetky ich predošlé počiny, v Slnko Records. Hudobníci absolvovali niekoľko koncertov, na ktorých sa predstavili ako trio. Po nedávnej reportáži z bratislavského klubu Pink Whale vám prinášame krátku recenziu EP a rozhovor so spevákom, skladateľom a textárom Rasťom Rusnákom.
Kolowrat v súčasnosti tvoria traja muzikanti: Rasťo Rusnák (spev), Ján Horňák (gitara, basgitara) a Zuzana Ďurčeková (bicie). Na konte majú štyri albumy, vydané v rokoch 2006 – 2021. Do ich diskografie túto jeseň pribudlo EP Kristal, obsahujúce päť nových autorských skladieb.
Kapela neupúšťa zo svojho typického rukopisu. Rasťov spev je rovnako naliehavý ako pred pätnástimi rokmi, či už sa vyjadruje šepotom alebo ťahá hlas do výšok. Nad jeho poetikou sa musíte poriadne zamyslieť, keďže ponúka viacero možností, ako si ju vysvetliť. Spoločným znakom textov je, že v nich Rasťo druhému subjektu vždy čosi hovorí. Najdlhšou a najprepracovanejšou skladbou EP je Tvár, čo mi nerobí priateľov, postupne sa meniacou a gradujúcou do strhujúceho konca.
Hoci sa podobného klimaxu v žiadnom ďalšom kúsku nedočkáme, treba brať do úvahy, že kapela mala na zreteli najmä rozmanitosť. Každý zo zvyšných ponúknutých titulov teda má iný charakter. Najsvižnejšie pôsobí Zo skla, kde Rasťovi výborne sekunduje Zuzana. Jej štýl hry na bicie je hravý, temperamentný a kreatívny. Podobným spôsobom to kapela rozbalí vo Všetky tvoje kroky sú proti, ktorá pôsobí povzbudzujúcim dojmom. Zádumčivým povahám ulahodia Chcel som ti povedať niečo múdre a Nie je to náhodou tvoja pýcha?, kladúce podnetné otázky.
Skladby sú postavené na Jankových riffoch a gitarových motívoch. Zvuk nástroja i hudobníkova inštrumentálna zručnosť zodpovedá vysokým nárokom, no zároveň sa mu darí vykresliť adekvátnu atmosféru a znieť autenticky. Kapela má nápadov na rozdávanie, na menšej ploche sú rozložené tak, aby sa poslucháč nenudil a mal z EP lepší pôžitok.
Zdroj: Ondrej Koščík
Rasťo Rusnák: Absencia časti aranžmánov sa nedá celkom oklamať
Frontmanovi skupiny Kolowrat sme písomne položili niekoľko otázok o novinke a štádiu, v ktorom sa kapela aktuálne nachádza.
Na EP Kristal sa predstavujete ako trio, čo je v porovnaní s vašimi prvými troma albumami úbytok. Napriek tomu vám nechýbajú nápady, spomedzi ktorých by som vyzdvihol postupnú gradáciu songu Tvár čo mi nerobí priateľov alebo mužsko-ženský dialóg v titule Zo skla. Stojí za týmto javom postupné cizelovanie nápadov a ich vyzrievanie?
Ženské vokály alebo vrstvenie vokálov sme používali už pred tým, pracovali sme s tým už na albume Pobiť sa/utiecť. Myslím, že sme k tomu teraz pristupovali už ako k našej bežnej súčasti. Navyše, v trojici máte obmedzený počet možností vrstvenia hudobných plôch a nápadov, keďže človek má len dve ruky, takže hlas ako možnosť novej vrstvy sa vyslovene ponúka, nedá sa mu dať košom.
Ak sa nemýlim, tak Janko nahral na EP gitarové a basgitarové partie. Viem, že hráva na oboch nástrojoch, ale nebolo to preňho trochu náročné?
Nemal som ten dojem. Janko je zdatný gitarista a má aj viacročnú skúsenosť s hraním na base. Tak, ako som mal možnosť to vnímať, šlo mu to hladko.
Potešilo ma, že po albume Bichrom (recenzia) máte znovu plnohodnotnú rytmiku, za čo je zodpovedná Zuzka Ďurčeková. Ako prebiehal jej návrat do kapely a v čom spočíva jej prínos k novým skladbám?
Po Bichrome sme sa začali rozprávať o obnovení celej zostavy, ale aj keď všetci boli za, nepodarilo sa nám to pretaviť do praxe. Zuzka však vytrvala, a tak nové piesne postupne dostali svoju pevnú rytmiku. Zuzka dokáže iba rámcovo naznačené predstavy o podobe bicích pretransformovať do výborných a nápaditých aranžmánov, je veľmi šikovná a kreatívna. Navyše dobre spieva, s touto jej danosťou stále pracujeme menej, ako by sme mohli.
V minulosti bol jedným z vašich výnimočných prvkov zvuk akordeónu. Mám pocit, že ak by ste ho použili na novom EP, nemal by už taký silný efekt ako kedysi. Súhlasíš so mnou alebo by si ho v nových piesňach uvítal?
Môžem len súhlasiť. Akordeón bol dôležitý, ale už sa naň dívam len ako na súčasť našej minulosti.
Vo videu Tvár čo mi nerobí priateľov okrem vás účinkujú i členovia divadla Na peróne. Aký význam majú ich úlohy? Prečo je klip robený "stop motion" metódou?
Keď nám Dávid Doroš spravil fotky kapely, spomínal som mu, že by som strašne rád preniesol estetiku tých fotiek aj do klipu. Dlho sme sa o tom rozprávali a uvažovali, ako to urobiť, a on, keďže je fotograf, navrhol skúsiť práve tento spôsob. Ukázal mi i nejaké nástrely a vyzeralo to skvele, tak sme sa do toho pustili. Nápadov na klipy som mal niekoľko a v jednom z nich som vyslovene videl Janku Wernerovú s Peťom Kočišom z Divadla Na Peróne (klip sa v tom čase ešte nerealizoval). Keď sme to s Dávidom preberali, uvedomili sme si, že by bolo fajn dostať ich aj do iných videí a že by sa ich tváre neskôr mohli stať pre ten súbor akousi jednotiacou linkou. V klipe Tvár, čo mi nerobí priateľov zostávali pre tento účel menšie role, a tak sme ich oslovili. Na naše šťastie sú Janka s Peťom veľmi otvorení a kreatívni ľudia, šli do toho a my sme za to veľmi radi.
Tvoj spev je opäť nezameniteľný. Páči sa mi tvoja práca s intonáciou, striedanie intenzity od šepotu až po vysoké polohy, a pod. Ako sa udržiavaš v kondícii ako spevák? Potrebuješ pravidelné cvičenia alebo to nechávaš ísť prirodzenou cestou?
Ó nie, spev ma neživí, takže adekvátne tomu sa o neho ne/starám. Pred skúškou alebo koncertom sa rozospievam, to je vlastne všetko. Ale aj keď sa to hýbe iba na úrovni dojmu, myslím, že pribúdajúci vek má zatiaľ na môj hlas skôr pozitívny dopad. Mám pocit, že trošičku získal na hĺbke. No a, samozrejme, asi vekom pribudlo aj trochu nadhľadu, človek lepšie cíti, kde pridať, kde ubrať, aby bol výsledok plastickejší.
Vedel by si vysvetliť, prečo v textoch veľmi často niekomu tykáš v pozitívnom alebo negatívnom zmysle? Ide o zrkadlo, ktoré nastavuješ sebe alebo je to len neurčitá osoba, pomocou ktorej chceš niečo vyjadriť?
Je to raz jedno, raz druhé. Proste nejaká forma lyrického subjektu, cez ktorý komunikujem to, čo chcem povedať.
Ak by si mal porovnať svoj terajší pocit z hudby ako takej (nie iba svojej) s pocitom pred 15-20 rokmi, v čom by bol najväčší rozdiel? Čo pre teba znamená hudba v súčasnom živote?
Pred dvadsiatimi rokmi som hudbu ešte takpovediac konzumoval, počúval som jej oveľa viac a vedel som sa zorientovať v tom, čo mi bolo blízke. To všetko je fuč, hudbu už počúvam oveľa menej. Niežeby som na ňu zanevrel, život to proste takto vyriešil. Hudba je však v mojom živote stále dôležitá. Našťastie ešte občas zažívam pri jej počúvaní silné povznášajúce momenty, ktoré mi pripomínajú, aká je v našich životoch dôležitá a tiež aj to, že mi ešte nejaká citlivosť pre tieto veci zostala.
Krátke turné po vydaní EP ste odohrali bez basgitary. Ako to hodnotíš?
Janko do svojej hry na gitare pridáva aj veľa basových tónov, aby to zvukové spektrum trochu vyplnil, ale samozrejme plnohodnotná náhrada to nie je. Absencia časti aranžmánov sa nedá celkom oklamať. Ale aj napriek tomu sme sa rozhodli, že pôjdeme touto cestou. Miestami to možno pôsobí trochu obnažene, ale asi je to takto autentickejšie a rýdzejšie.
Čo by si odkázal ľuďom, ktorí po toľkých rokoch odmlky možno čakali dlhší materiál? Nechceli ste počkať, kým budete mať hotové ďalšie tri-štyri tituly, aby vznikol plnohodnotný album?
Pri tom všetkom, čím máme naplnené naše životy, by mohlo pár ďalších piesní pokojne trvať aj niekoľko rokov. Mali sme v rukách päť nových piesní a plány na zaujímavé tvorivé spolupráce, proste sme cítili, že toto má ísť von tu a teraz.
Prečítajte si tiež: Tikajúca poetika Kolowratu tvorí pohľad na to, akí sme boli, akí sme a možno aj akí budeme (report z Pink Whale)
Autor: Marek Danko
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Súvisiaci interpreti: Kolowrat
