Toto nie je Måneskin 2.0. Na debute Funny Little Fears začína Damiano David nanovo

Damiano David, Joshua Tree 2025Zdroj: Screenshot / Youtube

Stať sa globálnym fenoménom s kapelou a následne sa o niečo podobné pokúsiť sólo je vždy riskantné. Ak to bude znieť príliš podobne, bude interpret čeliť kritike. Ak to bude až príliš odlišné, buď ho to pochová, alebo vystrelí na vrchol už po druhý raz. Damiano David z talianskej rockovej kapely Måneskin si zvolil druhú možnosť. Bola to správna voľba?

Pilotný singel Silverlines, ktorým svoj sólový projekt predstavil, bol silným momentom novej cesty. Jeho albumová, ale aj následná orchestrálna, verzia predstavila Damiana Davida v novom svetle. Sám si svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo obhájil, keď hovoril o tom, že v kapele nemohol dostatočne odhaliť svoju zraniteľnosť. Bol kolektívnym hráčom, ktorý sa prispôsoboval jej dynamike a životu.

Rozmanitosť ďalších singlov - Born with a Broken Heart, Next Summer, Voices - poháňal môj záujem a zvedavosť mi núkala otázky. Aký bude sólový debut frontmana Måneskin ako celok? Zapadnú do seba jednotlivé časti skladačky, alebo sa bude ako sólový umelec hľadať a nebude sa vedieť zaradiť? Čo ak bude až príliš tlačiť na odlíšenie sa od domovskej kapely a uškodí to nahrávke? Ďalšia z vecí, ktorá mi dvíhala obočie bola štedrá nádielka v podobe štrnástich pesničiek. Nie je to premotivované?

Raz pozér, navždy pozér?

Na Eurovízii, ale aj po nej bolo bežné vidieť Damiana Davida koncertovať v topánkach na vysokom podpätku, s výrazným líčením, neustále sa meniacim účesom, odetého v koži, občas iba v tej vlastnej, ako keď vystupoval s nahým pozadím. Basgitaristka Victoria De Angelis už ani neprekvapovala outfitom hore bez iba s nálepkami na bradavkách a celá kapelu holdovala výraznému mejkapu a čudesným kostýmom. Pódiová šou extrovertného charakteru mi absolútne prekryla vnímanie obrovského hlasového potenciálu, ktorý Damiano David má a skreslila mi aj vnímanie kapely ako takej, a to aj napriek tomu, že sa z nich rýchlo stával fenomén.

V sólovej tvorbe Damiano postavil do popredia pesničky, a to ostatné zatlačil do kúta. Opustil aj drzý a vulgárny jazyk a prekvapil svojou zraniteľnosťou. To mi umožnilo vnímať ho ako hudobníka, nie ako performera. Toto poznanie ma zároveň priblížilo aj k Måneskin, aj keď práve v období ich hybernácie. Môže to platiť aj naopak. Fanúšikovia rockových rebelov môžu byť z priamočiareho mainstreamového smerovania ich obľúbeného frontmana sklamaní či znechutení a zostanú verní iba jeho pôsobeniu v kapele.

Neporovnávať, prijímať

Skôr než prijmete rozhodnutie, poďte spoznať debutový album mladého umelca, ktorý potreboval pochopiť sám seba. "Ľudia a médiá ma akoby uväznili v postave nebojácnej, odvážnej rockovej hviezdy, ktorou niekedy som, ale nie na 100 %." Na Funny Little Fears vstupuje na územie, kde si dovolí byť reflexívny, zraniteľný a neskrývane popový, tak ako vždy túžil. Podarilo sa mu nájsť rovnováhu medzi temperamentnou talianskou energiou a upokojujúcou melanchóliou.

Krehkú a pôvabnú melanchóliu nachádzame v akustickej gitarovej balade The Bruise, ktorá prináša hosťovanie Suki Waterhouse. Na podobné emócie cieli klavírna melodráma Sick of Myself. Jej najsilnejšou zbraňou je Damianov nádherný hlas. Táto pieseň je čistokrvným popom, tak vzdialeným od Måneskin, že práve tu prichádza moment uvedomenia – neporovnávať, prijímať! Vnímať sólový album Damiana Davida ako svojbytný projekt, ktorým sa nesnaží zahubiť doterajšiu tvorbu, ale ukázať svoju ďalšiu umeleckú stránku.

Singel Born With A Broken Heart nebol jediným kúskom pozývajúcim na tanečný parket. Pripája sa rytmické Tango núkajúce uvoľnenie a vyčistenie hlavy pred tým, čo ešte len bude nasledovať. Atmosféra Tangerine s virálnou senzáciou d4vd zase siaha do obdobia starých filmových klasík, kde vidíte toho elegána v lakovkách, obleku a s dokonalým účesom a očarujúcim šarmom. Rockovejšie chúťky uspokojí Voises či The First Time. Nálož prináša aj Angel. Jej slabinou je prvoplánový text, ale pri falzetoch ma zamrazilo, keď som mala pocit, že stojí pri mikrofóne s Damianom Freddie Mercury.

A potom prichádza Mars. Ak ste doteraz pochybovali, táto skladba vás zlomí. Skvelá gitara naprieč piesňou, stúpajúca dynamika v refréne, orchestrácia tesne pred vyvrcholením, ale predovšetkým Damianov hlas, ktorý tu znie opäť inak a opäť skvostne. Tu sa už naozaj nedá polemizovať o talente talianskeho speváka. Jeho hlas vyniká v každej časti nahrávky iným spôsobom, predvádza sa ako chameleón so zlatom v hrdle.

Posledná pieseň Solidute (No One Understands Me) poeticky a absolútne vyrovnane vysvetľuje názov albumu, jeho pôvod, myšlienky, ktoré za ním stoja. Fráza nikto mi nerozumie, ale ja áno znie ako účelná hra na city, ale v kontexte takmer až hovoreného slova a v momente, kedy rovnaké slová vybuchnú v refréne spolu s úchvatnou elektronikou, ich odovzdane prijmete. Veď kto môže povedať, že ich počas svojho života ešte nevyslovil?

Strach môže byť priateľom

Ultra fanúšikovia Måneskin vyjadrujú názory, že toto je len ďalší generický popový počin, na ktorý sa zabudne a Damiano sa má vrátiť tam, odkiaľ prišiel – ku kapele. Nesúhlasím. Potenciál má dobre rozohraný na oboch stranách súčasne. Môže byť aj rockerom s holým zadkom na javisku, rovnako ako uhladeným popovým spevákom v slušivom obleku, ktorému sa v očiach zrkadlí zraniteľnosť, romantizujúce pohľady na život a záblesk rebelantstva.

Debutovým albumom Damiano David ukazuje, že strach môže byť niekedy náš priateľ. Namiereným ukazovákom upozorňuje, na čom má človek popracovať, kde sa môže zlepšiť, čo potrebuje prekonať. Nemusí ísť nevyhnutne o negativizmus. Pri tvorbe albumu pre neho bolo desivé dôverovať vlastnému inštinktu. Bojoval s neistotou, či je schopný zvládnuť sólový projekt. On sa ale napriek tomu rozhodol čeliť svojmu strachu a Funny Little Fears sa tak môžu stať manuálom pre jeho fanúšikov.

Damiano David - Funny Little Fears
(2025, Sony Music Italy, Arista Records)