Až šesť rokov sa čakalo na dlhohrajúcu novinku nórskeho "one man show" projektu Taake, ktorá vyšla 1. septembra pod názvom Et Hav av Avstand. Mozgom celej operácie je Ørjan Stedjeberg, známejší pod umeleckým pseudonymom Hoest. Okrem toho, že je jediným autorom aj interpretom od comebackového eponymného albumu z roku 2008, je aj jedným z posledných predstaviteľov toho pravého, a dalo by sa povedať, že aj neslávne známeho nórskeho black metalu.
Časy pálenia kostolov a fatálnych osudov však zostali v 90. rokoch a pretrval len hudobný odkaz, ktorého sa Taake drží zubami nechtami. Dnes si napríklad taký Mayhem pozývajú nórski diplomati na obed na ambasádach po celom svete, takmer každý rok vyhrá v najtvrdšej kategórii na prestížnych Spellemannprisen black metalová kapela a nahrávka A Blaze In The Northern Sky od kultových Darkthrone je od roku 2020 stálou expozíciou v Nórskej národnej knižnici ako kultúrne dedičstvo, hneď vedľa Ibsenovej Nory. Nikoho preto nemôže prekvapiť, že práve black metal je druhým najväčším kultúrnym exportom z Nórska, v tesnom závese za a-ha.
Podobne ako všetky albumy, ktoré nasledovali po ohlásenej prestávke kapely, aj tento vznikal v štúdiu Conclave pod dohľadom producenta Bjørnara E. Nilsena. Dohromady tam od vydania ostatnej platne vzniklo 20 nových skladieb a keďže Hoest hrá na všetky nástroje sám, nečudujem sa, že príprava novinky trvala šesť rokov. Štyri z nich sa dostali na Et Hav av Avstand, čo sa stane so zvyškom, zostáva nateraz záhadou. Napriek nízkemu počtu skladieb je celková stopáž 42 minút, čo je pre Taake novinkou. Čo sa však nezmenilo, je obálka a aj v tomto prípade na nej nájdeme čiernobiely portrét Hoesta v duchu pravých nórskych black metalových tradícií. Nezmenil sa ani jazyk nahrávky, texty sú opäť všetky v nórčine.
A dalo by sa povedať, že sa nezmenila ani hudba. Opäť sa jedná o čistokrvný nórsky black metal v duchu prvej polovice 90. rokov. Punk rock na steroidoch, mixnutý old school heavy metalom s poriadnou dávkou mrazivej atmosféry, presne ako sme u Taake zvyknutí už tri desaťročia. Niekomu by sa to mohlo zdať nudné a monotónne a pri viacerých zoskupeniach snažiacich sa o to isté by som im dal za pravdu, nie však v prípade Taake. Unikátna progresívna riffotvorba a špecifický Hoestov havraní škrekot odlišuje Taake od všetkých ostatných na prvé počutie. Práve ten progresívny a svojský prístup k riffom, ktoré sa napriek tomu držia ortodoxných základov žánru, ma baví najviac. Keby Mastodon hrali nórsky black metal, neznelo by to inak. Škoda len, že sa tentokrát nedostalo na použitie netradičnejších nástrojov, ako to bola v minulosti napríklad drumbľa alebo bendžo.
Et Hav av Avstand spolu s Memento Mori od Marduk, ktorý zhodou okolností vyšiel v rovnaký deň, sú výborným začiatkom zimnej black metalovej sezóny. Kvalitu prvých troch albumov alebo kontroverzného Noregs Vaapen (2011), ktorý ja osobne považujem za vrchol tvorby Taake, síce novinka nedosahuje, ale stále dôstojne reprezentuje všetko. čo nórsky black metal predstavuje. Ku šťastiu mi chýba aspoň jedna kratšia "hitovka" s potenciálom Myr alebo Nordbundet, ale ako sa poznám, tak aj tento album ma po pár ďalších počutiach presvedčí, že všetko je na ňom presne tak, ako má byť. Dúfam, že na tých zvyšných 16 skladieb, čo sa na Et Hav av Avstand nezmestili, nebudeme musieť čakať ďalších šesť rokov.
Taake – Et Hav av Avstand
(2023, Dark Essence Records)
- Denne forblaaste ruin av en bro
- Utarmede gruver
- Gid sprakk vi
- Et uhyre av en kniv
Autor: Tomáš Danišovič
