Keď vydali debutový album Felt Mountain, na hudobnej scéne okamžite spôsobili rozruch. Jemná elektronika, ktorá kombinovala folk s kabaretnými prvkami, znamenala začiatkom milénia originálny a nevšedný umelecký prístup. Tvorba dvojice Goldfrapp vtedy otvárala mnoho otázok, na ktoré sa hľadali odpovede len veľmi ťažko.
Starého psa novým kúskom (ne)naučíš
Uplynuli štyri roky odkedy londýnske duo vydalo svoj posledný počin - album Tales of Us, na ktorom balansovalo na hranici sna a reality, temnoty a krásy, melanchólie a nádeje v iný, lepší začiatok. Po jednej z najkompaktnejších nahrávok formácie, ktorá ponúkala príbehy desiatich fiktívnych postáv, prichádza album Silver Eye.
Dvojica sa snaží na každom svojom albume vybočiť, odkloniť sa od zabehnutých chodníkov, priniesť do svojej tvorby niečo nové. Na novinke sa im to však podarilo len čiastočne. Pomohla napríklad spolupráca s mnohými mladými umelcami, vrátane hudobníka a producenta Davida Wrencha (Bat For Lashes, Everything Everything, Caribou) či Johna Congletona (St. Vincent, Swans...).
Ešte väčšie polienko priložil do piecky The Haxan Cloak, ktorý má zase prsty v poslednej nahrávke Björk. Goldfrapp si pritom "cudzie elementy" do svojej tvorby väčšinou nevpúšťa. Doteraz sa to stalo len raz - na albume Supernature (2005), na ktorom s dvojicou úzko spolupracoval Nick Batt.
Vesmírna odysea
Alison Goldfrapp v aktuálnych rozhovoroch tvrdí, že spolupráca s omnoho mladšími muzikantami priniesla do ich hudby nový rozmer. Pre niekoho však môže byť vplyv nových ľudí v tejto vysoko intímnej hudbe, tak trochu chaos. Jednotlivé skladby síce nepostrádajú svoj typicky "goldfrappovský" zvuk, ale album ako celok neplynie, akosi stráca koncept. Každá pieseň je na nahrávke Silver Eye akoby sama za seba.
Prvý singel a zároveň úvodná pieseň Anymore, ktorá obvykle naznačuje, v akom duchu sa bude niesť celá platňa, v tomto prípade znie inak ako väčšina albumu. Takže ak máte po prvej skladbe pocit, že sa Goldfrapp vrátil k svojim synthpopovým tanečnejším albumom, mýlite sa. Iba nasadil silný singel, ktorému sa zvyšné skladby atmosférou veľmi nepribližujú.
Ak tak, jedine albumová dvojka Systemagic, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani synthpopové esá 80-tych rokov, za čo skladba vďačí najmä "vesmírnemu" zvuku kláves. Vďaka nemu máte pocit, že letíte naprieč chladným vesmírom, spoločne s kométou Alison.
Za zmienku určite stojí aj Faux Suede Drifter - skladba, ktorú by som si zrejme pustila pri sledovaní Zeme z obežnej dráhy, ak by sa to dalo. Predurčuje ju na to pokojná atmosféra aj vysoko položený hlas speváčky znejúci akosi nad vecou. Temnú atmosféru nehostinných vzdialených planét zase evokuje skladba Zodiac Black. Práve v nej je asi najvýraznejšie počuť The Haxan Cloak-a a kontrast jeho dark ambientu so spevom Alison, pripomínajúcim volanie sirén, tu má najviac zimomriavkový efekt.
Mimochodom, "vesmírny" zvuk celého albumu nie je náhoda. Názov Silver Eye je totiž metafora pre Mesiac, ktorou sa Goldfrapp hlási k akémusi mysticizmu, pohanstvu a v neposlednom rade aj k spomínanému staršiemu albumu Supernature, na ktorý sa novinka ponáša.
Goldfrapp dokáže aj po rokoch zaujať originalitou, ktorá z mnohých kapiel vytráca priamoúmerne s pribúdajúcimi albumami i rokmi. Silver Eye je príjemný album, ktorý si však nevie vybrať medzi lyrikou Tales Of Us a tanečnosťou Supernature. Balansovanie medzi dvoma odlišnými náladami možno dokáže pritiahnuť viac poslucháčov, zarytých fanúšikov však očariť nemusí.
Goldfrapp - Silver Eye
(2017, Mute Records)
1. Anymore
2. Systemagic
3. Tigerman
4. Become The One
5. Faux Suede Drifter
6. Zodiac Black
7. Beast That Never Was
8. Everything Is Never Enough
9. Moon In Your Mouth
10. Ocean
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autorka: Kristína Jurčišinová
Foto: Facebook.com/Goldfrapp
Súvisiaci interpreti: Goldfrapp
