Debutový album Eriky Rein ukazuje, ako sa dá hudobne transformovať, no nestratiť pri tom vlastné "ja"

Erika Rein - Kamibe, 2024Zdroj: artwork

Erika Rein si svoju kariéru budovala pomaličky, konzistentným vydávaním singlov a spoluprác. Žánrovo sa v nich neodlišovala od klasického popového umelca a spoluprácou napríklad s Yaelom či Ronie sa od slovenskej popovej scény odlíšiť ani príliš nesnažila.

Na svojom debutovom albume sa však Erika Rein rozhodla vstúpiť do úplne iných vôd a na pomoc si zobrala producenta Jonatána Pastirčáka, známeho pod pseudonymom Isama Zing. Ten sa na albume Kamibe stáva viac než len spolupracovníkom speváčky, sám do kreatívneho procesu prináša dosť veľa, čo počujeme na experimentálnej, avant-popovej produkcii výraznej porcie tohto albumu.

V prvej polovici dokonca dvojica prekvapí hyperpopovým duetom Tekutý piesok s chytľavým refrénom a glitchy produkciou, akú by ste čakali skôr od Zaffer 9. Podobným smerom sa vyberá aj Láska v ulite, tá zas poberá inšpiráciu od Katarzie – elektronickými, rapídne sa meniacimi beatmi a hravým Erikiným prednesom je track akoby vystrihnutý z jej albumu Antigona. No hoci meno producenta/spoluautora je rovnaké, Erika aj do tohto kúsku prináša zdravú dávku seba.

Rozhovor: Erika Rein: Nechcela som vyhrať SuperStar. Ten titul je niekedy na škodu

V podobnom duchu, v prudkom tempe s extravagantným zvukovým dizajnom, sa nesie song People hate. Track, v ktorom Erika uvažuje nad ľudskými tendenciami meniť sa na základe názorov okolia, čo je téma reprezentujúca veľkú časť obáv, ktoré autorka mohla mať pred vydaním albumu. Tak rapídna zmena zvuku predsa len znamenala veľký šok pre fanúšikovskú základňu, ktorú si vybudovala ako popová speváčka, ktorej skladby pravidelne hrávalo napríklad komerčné rádio Európa 2.

"Nech kvap, kvap, kvapká, na rozpálenú zem"

Na jej šťastie prišla obrovská podpora hlavne od poslucháčov alternatívnej hudby. V tejto "cieľovke" zďaleka najviac vystrelil singel hihi, ktorý si získal aj obrovskú priazeň medzi hudobnými publicistami, a to úplne pochopiteľne. Dvojica tu totiž našla zatiaľ najväčší a najlepšie fungujúci prienik ich dvoch svetov; Erikinho popovejšieho a melodickejšieho štýlu písania a Jonatánovým hyperpopovým tendenciám v rámci elektronickej produkcie. Pieseň sa od začiatku vezie na vlne napätia, ktorým poslucháča prevádza Erikin jemný hlas, len po pár sekundách však berie svetlo reflektorov choppy produkcia, ktorá sa nesie ako padajúca kvapka a teda perfektne sedí s hravým textom.

Nie je to ale tak, že by Erika do tejto "umeleckej tranzície" šla nejak bezhlavo a na svoju pôvodnú fanbase zabudla. Veľa piesní stále nesie znaky jej "komerčnejšej" minulosti, prvý plnohodnotný track People Like Us je toho výbornou ukážkou. Aj napriek tomu, že začína dramatickými basovými linkami a jej refrén stále doprevádzajú kreatívne elektronické prvky, štrukturálne je v podstate od jej predchádzajúcej tvorby na nerozpoznanie. Alternácie slôh s refrénom, ktorý je naviac istým ťahačom celého tracku, sú kvality, ktoré neopúšťa napríklad ani v piesni FY.

Neskôr v trackliste si dokonca dovolí rozchodový slaďák menom no one cares. Všetky tieto jemnejšie, často popovejšie pokusy na Erikinom debutovom albume však vždy vodí výnimočná produkcia, príznačne usilujúca sa o grandiózny experimentálny zvuk. Osobne si však myslím, že keď sa do toho zvuku dvojica oprie najviac, ako napríklad v tracku Hell, výsledok je najlepší.

Tiež sa na albume nachádza trocha rómčiny (čo robí album Kamibe trojjazyčným), a to hneď na začiatku, čisto vokálnym kúskom Soske, ktorého najťahavejšie momenty mi pripomenuli Adelu Mede. Neskôr sa rómsky text znovu objaví v druhej polovici titulného songu Kamibe (v preklade Láska).

Kamibe je album, pri ktorom sa podľa mňa moc nedá vyhnúť klišé o spájaní. Erika spája svoje popové/R&B ja s novoobjaveným experimentálnym ja, nie je jednorozmernou speváčkou a ukazuje sa vo všetkých svetlách, v ktorých chce byť počutá. Keď spieva po rómsky, je to Erika, keď spieva po slovensky a anglicky, stále je to ona. Práve preto znie Kamibe osobne a intímne – akoby sa Erika našla, ale neobetovala pri tom niečo, čo ju charakterizovalo doteraz.

Erika Rein – Kamibe
(2024, Full Moon Forum / RukaHore)