Veľkolepú kampaň k najočakávanejšiemu filmu dnešných dní podporuje i rovnomenný soundtrack, ktorý sa k nám dostáva v „predvečer“ premiéry, vo forme dvojdiskového CD setu s podtitulom: „Music From And Inspired By The Motion Picture“.
Pôdorys 2CD je zrejmý veľmi rýchlo. Prvé CD je pesničkové, druhé scénické. Už podľa letmého pohľadu na zoznam mien je zrejmé, že to bude „husté“. Na prvom mieste sa ozývajú vychytení Linkin Park, pokiaľ ešte možno týmto názvom identifikovať súbor dát organizujúcich zvuky, ktorý čím ďalej tým viac nahrádza túto, kedysi prevažne gitarovú skupinu novej generácie. Nasleduje ďalšia bizarná figúrka, Marilyn Manson, a hneď po ňom chlpatá kreatúra Rob Zombie. Obidva tieto týpky sa nedávno stretli aj na výbere We Are Happy Family: A Tribute To Ramones, kde obstáli vcelku slušne. Na tomto mieste sa výraznejšie presadil skôr Rob Zombie, oslovujúci poslucháča frázou Reload, ktorá je zvukovo zvýraznená/podtrhnutá tým ako sa rytmicky rozpadá na čím ďalej, tým menej bitov. Naväzuje tým na zvuk použitý už v prvej časti filmu, ktorý sa najčastejšie ozýval pri prechodoch z jednej reality do druhej.
Prvé uvoľnenie prichádza so strategicky umiestnenou inštrumentálnou témou Roba Dougana, ktorá sa odohráva v retrospektívne chill-outovom tóne.
Deftones pokračujú v laid-backovom duchu. Do zdanlivej pohody v speve Lucky You prináša zaujímavé znepokojenie syntezátorová rytmika.
Elektronickí Team Sleep dovedú navodenú náladu v stave uvoľnenia až na kraj útesu, aby tu prišlo k prebudeniu do reality, o ktoré sa postarajú symboly rocku nového milénia, typicky americky znejúci P.O.D. so skladbou Sleeping Awake. Zmeskou nových štýlov na pomedzí rocku a zdravého rozumu sú aj menej známi Unloco so svojou skladbou Bruises.
Prekvapivé, i keď iste nie bezúčelné, je zaradenie klasickej skladby Calm Like A Bomb od klasickej, dnes už neexistujúcej Rage Against The Machine. Deklamovaný rap/spev a kvíliace gitary nad klasickým rockom zaváňajúcou súhrou živej basy a bicích je milým vytrhnutím z prevládajúcej elektroniky.
Oakenfold prispeli samplovanými gitarami a rytmikou v duchu Appolo Four Forty a nasledujúci Fluke s hypnotickou skladbou Zion, gradujú zaujímavo zostavený výber skladieb na prvom CD k záveru.
Pomerne prekvapivo pôsobí účasť rockového pesničkára s akustickou gitarou, Davea Matthewsa. Jeho príspevok, remix skladby When The World Ends sa nachádza na čestnom 12. mieste definitívne uzatvárajúcom toto CD. Remix pochádzajúci z kuchyne Oakenfold však pozmenil skladbu a charakter pesničkárskeho Matthewsa natoľko, že na elektronickom podmaze zostal z celého D.M. Bandu iba spevákov charakteristický hlas a jeho samotného si môžeme predstavovať ako stojí za mikrofónom v reflexných matrixovských okuliaroch. Experiment skladby v svojom princípe pripomína „spoluprácu“ Chemical Brothers s hlasom Davida Graya.
Keď už máme prvú polovicu za sebou, možno na úkor tejto kompilácie konštatovať, že celkovo ide o zaujímavé CD, ktoré by mohlo vyjsť aj pod iným, než filmovým titulom a bolo by schopné samostatného života, aj keď by pravdepodobne do žiadneho panteónu evergreenov nevstúpilo.
Obsah druhého CD možno len sotva hodnotiť inakšie, než v kontexte s filmom. Nachádzajú sa tu totiž scénické inštrumentálne témy, vrátane tej hlavnej, ktoré sú súčasťou filmu, tak ako sú jeho súčasťou kostýmy hercov, špeciálne efekty, kaskadérske výkony a všetky ostatné zložky, podieľajúce sa na čo najúčinnejšom spoločnom výsledku.
Autorsky sa na jednotlivých trackoch spolupodieľajú hlavne Don Davis, Juno Reactor (každý zvlášť i spoluautorsky) a objavuje sa i autorská postava z prvého disku, Rob Dougan.
Zjavne tu došlo k deľbe práce na základe požiadaviek režiséra, ktorý pridelil „charakterové“ scény na zhudobnenie odlišným, až kontrastujúcim typom autorov. Každému podľa toho v čom je dobrý. Niet digitálnejšej témy, než akou je Matrix a predsa podstatná časť filmovej hudby znie v klasickom symfonickom, veľkoorchestrálnom prevedení, nie nepodobnom filmovej klasike typu Hviezdne vojny. Túto sféru má na starosti Don Davies, ktorý je zároveň aj autorom hudby k prvej epizóde Matrixu. Súčasne však nezanedbateľná časť scéniky je kombinovaná výrazným rytmickým tepom, pochádzajúcim z akustických bicích a perkusií, alebo syntetických, počítačom riadených paternov, pod ktoré sa iste podpísali hlavne ostatní dvaja autori.
V rámci pestrosti miestami dokonca zaznejú orfovské zbory ako z jeho najznámejšieho diela Carmina burana (zase Don Davies).
Kontext? Zatiaľ si môžeme iba predstavovať pri akej situácii ich – orfovské zbory - budeme počuť vo filme, je však dosť pravdepodobné, že pod paľbou sledu udalostí a v celkovom napätí, väčšinu zo scénickej hudby, vrátane zboru a iných zaujímavých detailov, jednoducho prepočujeme, i keď ide o hudbu, ktorá sa v konečnom dôsledku účinkom neminie.
Hudba je dostatočne dramatická a vášnivá, ale bez filmu je neúplná a pôsobí mierne nezáživným dojmom. Neznamená to však, že by nespĺňala tie najvyššie nároky, ako pravdepodobne všetko v tomto prototype všeobecnej profesionality.
V súčasnosti sa jedná pravdepodobne o jeden z najočakávanejších filmov, ktorý nemá konkurenciu v tom, akým spôsobom mu cestu k vysokej navštevovanosti vydláždil jeho kultový predchodca, „Matrix Prvý Svetový“. A tak Matrix nie je o hudbe, možno nie je ani tak o filme, ako skôr o fenoméne doby a o novej forme jej snového pozadia.
Vydavateľstvo: Warner Music 2003
Celkový čas: 2 CD - CD1 49:21, CD2 41:31
Zdroj: TS MusicServer
