Skupina Led Zeppelin sa počas svojej hviezdnej kariéry stavala k médiám, a s výnimkou vydávania svojich dlhohrajúcich platní aj k publicite všeobecne, dosť odmietavo.

Skupina Led Zeppelin sa počas svojej hviezdnej kariéry stavala k médiám, a s výnimkou vydávania svojich dlhohrajúcich platní aj k publicite všeobecne, dosť odmietavo. Až do dnešných dní bol jediným oficiálnym dokumentom z živej produkcie skupiny film z roku 1976, The Song Remains The Same, ktorý zachytáva ich vystúpenia v New Yorku z roku 1973. Aktuálne DVD je prvým oficiálnym video dokumentom po štvrť storočí, ktorého účelom je potešiť starých priaznivcov skupiny skutočne hodnotným materiálom, ale zároveň dať aj príležitosť novým generáciám vidieť, o čom v skutočnosti fenomén Led Zeppelin bol. Prehranie obidvoch DVD diskov trvá viac než päť hodín. Do tohto času sa vmestil chronologicky usporiadaný prierez históriou skupiny, ktorú najlepšie dokumentujú ich živé vystúpenia. Podstatnú časť tvoria záznamy koncertov z rokov 1970, 1973, 1975 a 1979, pričom každý z nich sa odohráva v inom duchu a inej konštelácii. Ako bonusy sa na diskoch nachádzajú aj ďalšie hudobné dokumenty, ktoré sú zaujímavé obsahom, no nie až natoľko atraktívne formou (napr. záznam čiernobielou televíznou kamerou atd.) Na druhej strane je obrazová i zvuková kvalita záznamu hlavných koncertov až zarážajúco kvalitná. Mnohé scény ožívajú s takou realitou, akoby sa odohrali iba prednedávnom. Celý materiál pochádzajúci z rôznych archívov a súkromných zbierok prechádzal a kompiloval gitarista Jimmy Page. Výsledný efekt, ktorý často pôsobí dojmom režírovaného zámeru, realizovaného pomocou väčšieho počtu rozmiestnených kamier, je vlastne iba skladačkou rôznych nezávislých zdrojov obrazu a ich synchronizáciou so zvukovou stopou, ktoré by nebolo možné uskutočniť bez modernej digitálnej technológie a mravčej trpezlivosti. Tvorcom sa podarilo celú mozaiku poskladať tak, aby docielili u diváka pocit obsiahnutia celého priestoru, v ktorom sa daný koncert odohrával, kvalitou neporovnateľný s väčšinou dobových hudobných dokumentov. Za cenu autentickosti bol už veľakrát divákom ponúknutý materiál s nedokonalým obrazom či zvukom, prípadne aj s menej zaujímavým obsahom. Koncepcia DVD Led Zeppelin však vznikala bez kompromisov a vďaka predošlému embargu hudobníkov na oficiálne záznamy, dostáva sa k nám dnes to najlepšie, čo bolo k dispozícii.

DVD 1
ROYAL ALBERT HALL (1970)
Úvodný koncert bol zaznamenaný keď mala skupina za sebou prvý rok frenetickej existencie. Bolo to 9. januára, tri mesiace po vydaní ich druhého albumu, ktorý bol vtedy v Británii i v Amerike číslom 1. Pre mnohých predstavuje práve toto obdobie doznievajúcich, no stále ešte výrazných bluesových vplyvov, to najzaujímavejšie z tvorby skupiny. Oproti štúdiovým nahrávkam sa tu výraznejšie presadzuje Jimmy Page, ktorý svojimi rozmernými improvizáciami s mohutným zvukom gitary dodáva známym skladbám nové proporcie a význam. Rozsiahle kompozície sú plné exaltovaných momentov, ale aj umiernených pasáží zvyšujúcich celkové napätie. Ozvláštnením a zároveň odľahčením je Pageova sólová exhibícia skladby White Summer, kde odložil svoj typický Gibson Les Paul Standard a hrá na elektrickej gitare Danelectro preladenej do otvoreného akordu. Pozoruhodné dynamické výkony podáva už vtedy mladý, 21-ročný bubeník John Bonham (okrem iného tiež v slávnom sóle Moby Dick). Led Zeppelin pôsobili relatívne serióznym dojmom, na hony vzdialeným od večného vtipkovania a exhibicionizmu The Who. Tváre skúpe na úsmev, novátorská hudba, neslýchané zvukové experimenty (Pageove slákové ekvilibristiky) a určitá tajuplnosť osobností na scéne, to všetko vytvára dojem, ako by ani nešlo o živočíšny hlučný rock, ale skôr o akúsi nevyspytateľnú avantgardu. V záznamoch z tohto obdobia je z reakcií publika cítiť rešpekt, ako by sa nikto nechcel neprimeranými reakciami pred ostatnými strápniť. Pokiaľ prvá časť koncertu sa nesie v umeleckejšom duchu, uvoľnenie sa dostavuje ku koncu, v menej náročných, prebratých skladbách a záverečnej Bring It All Home. Niektoré klasické kompozície z repertoáru Led Zeppelin (Dazed And Confused, How Many More Times...) si, vďaka pridanému materiálu, môžeme vypočuť vo viacerých verziách.

DVD2
Druhý disk začína video verziou skladby Immigrant Song (1972), zostrihanou z viacerých predstavení. Ide o symbolický prechod od „drevných“ začiatkov kapely k ich nasledujúcim majestátnym show pred vypredanými halami a štadiónmi.

MADISON SQUARE GARDEN (1973)
Skupina na svojom americkom turné dosahovala také rekordy v návštevnosti, aké pred nimi nepoznali Beatles ani Rolling Stones. Zreteľný vývoj v hráčskej technike i pódiovej prezentácii, ako aj posilnené sebavedomie, striedajú pôvodné bluesové obdobie, ktoré malo príchuť neopakovateľnosti objaviteľských začiatkov a prirodzenej náväznosti na určité hudobné korene. Hoci sa „blue“ nálada a hudobná forma z tvorby Led Zeppelin nikdy úplne nevytratila, v období prezentovanom na druhom disku svižnejšia rytmika stráca svoj predošlý ťažký zadok. O rozšírenie výrazových prostriedkov sa postaral basgitarista John Paul Jones, ktorý hrá na klávesových nástrojoch už aj naživo. Svojimi zrelými vokálmi, napr. v skladbe Ocean, prekvapí aj John Bonham.

EARLS COURT (1975)
Koncerty v londýnskej aréne Earls Court, najväčšej krytej hale v Británii, sa uskutočnili počas štyroch májových dní roku 1975. Bolo to vôbec po prvý krát, čo sa na rockovom koncerte po stranách pódia týčili rozmerné video obrazovky. Keďže išlo o prvý koncert po viac ako dvoch rokoch, ktorý sa uskutočnil vo Veľkej Británii, skupina si želala uchovať videozáznam vystúpenia pre vlastné potreby. Pretože skúsenosti so snímaním na projekčné plochy ešte v tej dobe neboli veľké, všetky zábery boli realizované tak zblízka, že divák nemá reálnu predstavu o veľkosti auditória. Koncert začína známym akustickým setom so skvele znejúcou Pageovou gitarou Martin a Johnesovou elektrickou mandolínou + kontrabasom. (Ako vidno, unplugged koncerty nevymysleli až v MTV.) Po zavŕšení sady folkovo poňatých akustických pesničiek z II. a III. albumu nasledujú elektrické skladby, In My Time Of Dying, s typickým kĺzavým zvukom gitary Danelectro, odpaľovačka Trampled Underfoot poháňaná riffom klávesových nástrojov a doposiaľ nevydaná, skvelá verzia Stairway To Heaven.

KNEBWORTH (1979)
Led Zeppelin vystupovali čoraz zriedkavejšie a tak na ich prvé predstavenie po štyroch rokoch prišlo do Knebworth vyše 400 000 divákov. Nikto vtedy ešte netušil, že predstavenia uskutočnené 4. a 11. augusta 1979 sú zároveň aj ich poslednými. Po prvý krát tu naživo zazneli aj ukážky z posledného štúdiového albumu In Through The Out Door. K obzvlášť silným momentom patria skladby Achilles Last Stand, In The Evening a Kashmir. Keď divák uvidí prvé skvelé vystúpenia Led Zeppelin z konca šesťdesiatych rokov, len ťažko sa dá predstaviť, že energia, ktorá v ich koncertoch neustále kumulovala, mala stúpajúcu tendenciu až do konca. Knebworth je toho dobrým príkladom. Záznam z koncertu končí v tej dobe už desaťročná klasika z druhého albumu, Whole Lotta Love, ktorá pôsobí po porovnaní s jej verziou z prvého disku (Albert Hall, 1970) takmer ako kompletne nová skladba.
„Napätie v našej hudbe bolo udržiavané neustálymi zmenami,“ hovorí basgitarista J. P. Jones.
„Práve to držalo našu hudbu nažive tak, že ani po rokoch sme sa nestali púhym jukeboxom. Práve počas koncertu v Knebworth sa skladba Whole Lotta Love zmenila vo funky. Nikdy predtým sme to netušili ani neplánovali a práve v tom spočívala časť jej príťažlivosti.“
Ako v rozhovore povedal Robert Plant:
„Charizmu každého z nás dopĺňajú ostatní traja. Sme tým čím sme vďaka tomu, že hráme spoločne...“
Po predčasnej smrti bubeníka Johna Bonhama sa epopeja skupiny Led Zeppelin smutne, ale logicky uzatvorila. Hoci jednotliví členovia, najmä Robert Plant, vydávali sólové albumy slušnej úrovne, žiadny z nich nedosiahol kvalitu pôvodnej zostavy Led Zeppelin. Máloktorá skupina sa dnes môže pochváliť diskografiou tak vyrovnanej a vysokej kvality. Vďaka zostaveniu 2DVD a 3CD kompletu ju po čase možno obohatiť aj o tento umelecký dokument, ktorý nám umožňuje pripomenúť si ich tvorbu aj z iného uhla pohľadu.

Vydavateľstvo: Warner Music, 2003
Celkový čas: DVD1 + DVD2 = cca 5 hodín
Zvuk: PCM Stereo, Dolby Digital 5.1, DTS 5.1
Obraz: 4:3

Zdroj: TS MusicServer