Niektorí ľudia sa môžu obzerať koľko chcú a pokiaľ po celý život iba rátali pribúdajúce roky, sotva za sebou uvidia niečo, čo by stálo za tú námahu.
Aktuálny výberový album Retrospective je obzretím, či skôr portfóliom v ktorom je natesnaný výber z jej doterajších šiestich radových platní. O tom, aký má Suzanne dôvod na druhé pootočenie v relatívne krátkom čase, má zrejme lepší prehľad jej ekonomický tím, než ona sama ako tvorca.
Jej predošlý výber pochádzajúci z roku 1999 predznamenal príchod novej, doteraz poslednej riadnej platne, Songs In Red And Gray. I keď podľa promotérov je vydanie CD Retrospective spojené predovšetkým so svetovým turné S. Vega, môžeme predpokladať, že niečo ďalšie sa už pečie (resp. nestačilo sa k tomuto turné dopiecť podľa plánov). Čo z týchto domnienok sa potvrdí, uvidíme. Zatiaľ neuškodí aspoň stručný pohľad na doterajšiu tvorbu Suzanne:
1. SUZANNE VEGA (1985)
Táto platňa otvorila v polovici osemdesiatych rokov cestu nielen pesničkárkam s gitarou, s ktorými sa v tomto období roztrhlo vrece, ale pomohla novému revivalu hudby s civilným prejavom a obsahom vychádzajúcim z reálneho života. V kontexte doby to bol želaný protipól k zaujímavému, ale trochu afektovanému novému romantizmu, virtuóznemu „metalizmu“ a iným pózerstvám.
Platňa je zvukovo postavená na zvonivých rozložených akordoch akustickej gitary skombinovanej s elektrickými gitarami obohatenými všadeprítomným chorusom (git. efekt). Podmaľujúce klávesové nástroje a perkusívne bicie tu majú skôr doplnkový charakter. Aranžmány väznia pesničky v pomerne jednotvárnej atmosfére, ktorá stiera rozdiely v invencii. Nájdu sa tu výborné i priemerné skladby.
2. SOLITUDE STANDING (1987)
Nečakaný úspech prvej platne navodil nečakaný optimizmus, pestrofarebnosť a ešte väčší úspech druhej štúdiovej nahrávky, ktorá sa so svojimi notorickými hitmi ocitla v epicentre svetovej pozornosti. Vyvážené aranžmány sa stali etalónom žánru a príjemne pookriala i rytmika. Platňa je príkladom priaznivej konštelácie, kedy sa správny človek ocitne v správnom čase na správnom mieste.
3. DAYS OF OPEN HAND (1990)
Toto je odvrátená strana mesiaca a prepadlina medzi dvomi vlnami. V obrovskej snahe vyrovnať sa s predošlým úspechom hľadá Suzanne sama seba v ponurých a monotónnych spovediach, ktorými skúša trpezlivosť poslucháčov. Tí skalní si však našli zaujímavé momenty i tu.
4. 99,9oF (1992)
Suzanne sa po sobáši s producentom a hráčom na klávesové nástroje, M. Froomom opäť dostáva na tú správnu prevádzkovú teplotu. Jej hudbu poznamenáva elektronika a skladby z albumu bodujú aj v alternatívnych hitparádach.
IN CONCERT (1993) Živý album.
5. NINE OBJECTS OF DESIRE (1996)
Elektronický i manželský vplyv M. Frooma ustupuje decentne do pozadia. Zvuk opäť otepľujú živé nástroje. Pesničky sú pomerne vitálne, i keď údernosť predošlého albumu pominula, ako zanedlho aj umelecké aj životné partnerstvo s Froomom. Po symbolickom zelenom jablku na obale nastáva päťročný exil z hudobného raja.
BEST OF SUZANNE VEGA: TRIED AND TRUE (1999) Výberový album.
6. SONGS IN RED AND GRAY (2001) Keby sa táto platňa ocitla v dobovom kontexte namiesto Solitude Standing, možno by bola rovnako úspešná. Súbor príjemných, vcelku optimistických pesničiek, typická folkrocková kombinácia elektrických a akustických nástrojov, Suzanne Vega v životnej kondícii. Predsa však sa tu nenachádza takmer nič, čo by už doteraz nepovedala inými slovami a tónmi.
7. RETROSPECTIVE (2003)
Tento výber obsahuje v nechronologickom usporiadaní skladby z uvedených albumov, pričom pomerné zastúpenie reprezentuje počet hviezdičiek:
SUZANNE VEGA (1985) **, * (live)
SOLITUDE STANDING (1987) *****, * (remix)
DAYS OF OPEN HAND (1990) **
99,9oF (1992) **
NINE OBJECTS OF DESIRE (1996) ****
DEAD MAN WALKING (1996, soundtrack) *
BEST OF SUZANNE VEGA: TRIED AND TRUE (1999) *
SONGS IN RED AND GRAY (2001) **
Celá tvorba Suzanne Vega je silne osobná, introspektívna a viac inteligentná, než pudová. Na emócie a city však jej tvorba nebola nikdy skúpa, skôr naopak - je na nich postavená! Hoci niektoré momenty v repertoári Suzanne Vega majú na jej pomery priemernú úroveň, latka tohto priemeru je nasadená nadpriemerne vysoko. Vega je hviezda ktorá je na oblohe popmusic nezameniteľná a oplatí sa ju, keď už nie vidieť, tak aspoň počuť.
Zdroj: TS MusicServer