Keď počas sedemdesiatych rokov rocková hudba prišla o peľ prvotnej spontánnosti a začala sa povážlivo meniť na bombastické umenie, bolo už len otázkou času, kedy toho ľudia začnú mať dosť a akú podobu na seba vezme očakávaná protireakcia. Stalo sa tak roku 1976, kedy prichádzal k slovu punkový fenomén. Hoci prvé zdroje inšpirácie pochádzali z Ameriky - konkrétne zo živého newyorského podhubia - tá pravá punková smršť sa rozpútala až v sociálne citlivejšom prostredí Veľkej Británie.
Hoci prvé zdroje inšpirácie pochádzali z Ameriky - konkrétne zo živého newyorského podhubia - tá pravá punková smršť sa rozpútala až v sociálne citlivejšom prostredí Veľkej Británie. Na čele peletónu sa ocitli dve londýnske skupiny, Sex Pistols a Clash.
Pokiaľ Sex Pistols predstavovali, na pódiu, v textoch aj v životnom štýle, tvrdé jadro punku, The Clash pôsobili na javisku podstatne civilnejším dojmom. Okrem skupín, ako napríklad MC5, Stooges, Ramones, predstavoval pre britských punkerov inšpiráciu klasický rock´n´roll.
Clash boli jednou z prvých skupín, ktoré sa nechali ovplyvniť aj hudbou reggae. Ich skladbám nechýbala punková priamočiarosť, stručnosť a razancia, s ktorými sa dokázali presadiť v puboch, ale aj pred 80 000 divákmi na koncerte Rock Against Racism.
Hoci túto štvorčlennú skupinu formovali hneď tri silné osobnosti/frontmani – Joe Strummer (spev, gitara), Mick Jones (gitara, spev) a Paul Simonon (basgitara, spev), za leadra bol najčastejšie považovaný Joe Strummer. Bol silnou osobnosťou, schopnou nadviazať prostredníctvom hudby komunikáciu a priblížiť prakticky k akémukoľvek divákovi. Dvaja odpadlíci z umeleckých škôl – Simonon a Jones – zase dodávali skupine dôležitú esenciu hľadačstva a štylizácie, ktoré akoby ohlásili príchod novej vlny a zároveň odlišovali Clash od tuctových kapiel proletárskeho typu .
Zdanlivo mechanická hudba Clash s ostrým rockovým fundamentom sa postupne zlučovala aj s inými prvkami, ako spomenuté reggae, ale tiež dub a ska. Časté výlety za oceán priniesli aj vplyv americkej proveniencie a v hudbe Clash zazneli nielen letmé odtiene soulu a jazzu, ale odrazil sa na nej vplyv aj elektronickej hudby a rapu. Hlavná sila skupiny však stále spočívala najmä v jej schopnosti vidieť realitu a podávať o nej správy spôsobom, ktorý poskytoval vždy viac zábavy, než mentorstva či zbytočnej vyumelkovanosti.
DVD
Po tom, čo v nedávnej dobe vydavateľstvo ponúklo na trh výberový CD dvojalbum s rovnomenným názvom The Essential Clash, prichádza na rad hudba Clash spracovaná vo formáte digitálneho videa. DVD disk obsahuje videoklipy k skladbám White Riot, Complete Control, Tommy Gun, Clampdown, Train In Vain, London Calling, Bank Robber, The Call Up a Rock The Casbah. Skupinu Clash však charakterizovala predovšetkým skvelá koncertná atmosféra, bez ktorej by bol jej reprezentačný DVD disk neúplný. V živom prevedení sú na disku zaznamenané skladby Should I Stay Or Should I Go a Career Opportunities. Okrem traileru k CD setu Clash On Broadway a rozhovoru s členmi skupiny, zaznamenaného v rámci London Weekly Show, je súčasťou disku aj rarita v podobe krátkometrážneho hraného filmu s názvom Hell W10.
Hell W10
Film napísal a režíroval Joe Strummer v lete 1983. Clash predpokladali, že si v tomto období doprajú odpočinok medzi zájazdmi, ale v duchu strummerovskej tradície, namiesto povaľovania po pláži sa členovia skupiny „zabávali“ radšej pri výrobe svojho prvého filmu.
V tejto gangsterskej paródii situovanej do prostredia západného Londýna si zahrali členovia Clash, ich priateľky a fanúšikovia, všetci motivovaní hlavne Strummerovým entuziazmom, pred ktorým nebol v bezpečí nikto z okruhu ľudí okolo skupiny. Film sa natáčal pred dvadsiatimi rokmi na čierno-biely materiál v uliciach londýnskej oblasti označovanej na mape ako W10. Na nakrúcanie bola zneužitá i väčšina bytov členov skupiny a ako štýlové rekvizity staré autá typu Zodiac so sklápacou strechou, alebo Strummerov Morris Minor.
Príbeh o gangstroch, chytrákoch drogách a ľahkej ceste k peniazom je štylizovaný v duchu nemých čiernobielych grotesiek.
Insitný, pomerne veselý dej s jednoduchou zápletkou vrcholí v nečakanom shakespeareovskom závere plnom mŕtvych tiel. Lo-fi patina lacného materiálu, prehnaný herecký pátos nemých filmov, zdravá nadsádzka a drsný zmysel pre humor milosrdne maskujú amatérske výkony zúčastnených. Tí očividne nachádzali na filme iné, než materiálne potešenie, čomu nasvedčuje aj fakt, že celé dielo sa vlastne na mnoho rokov stratilo a nepredstavovalo pre tvorcov prakticky žiaden finančný efekt.
Zabudnutú surovú kópiu filmu objavili náhodne dvaja fanúšikovia pri akomsi susedskom predaji nepotrebných harabúrd z kufrov áut.
Zvuková stopa k filmu bola vytvorená z (väčšinou) inštrumentálnych verzií skladieb skupiny, z opakujúcich sa pasáží a zvukových slučiek. Soundrack s relatívne moderne znejúcou hudbou vytváral s historicky štylizovanou obrazovou zložkou zvláštne spojenie, ktorého absurdita vcelku dobre ladila s obsahom filmu.
Záverečná
Aj po tom, ako sa roku 1985 Clash rozpadli, Strummer mal do činenia s filmom ako príležitostný herec a autor hudby. Založil a viedol svoju vlastnú skupinu Mescaleros, s ktorou vystupoval až do svojej predčasnej smrti. Joe Strummer zomrel počas kompilovania toho DVD, 22. decembra 2003 na svojej farme v Broomfielde. Mal 50 rokov a príčinou jeho smrti bol infarkt. Skupina Clash bola 10. marca 2003 uvedená do Rock and rollovej dvorany slávy.
Zdroj: TS MusicServer
