Človek je tvor povrchný a preto má väčšina z nás v podvedomí Robina Thickeho viac ako cyklistu než ako speváka. Druhým záchytným bodom je, že jeho cyklistická exhibícia v roli veľkomestského doručovateľa expresnej pošty je podmaľovaná tónmi Beethovenovej Osudovej.
Thicke nie je prvý, kto využil Beethovena v tanečnej hudbe. Pokiaľ neberieme do úvahy rock´n´rollový hit Chucka Berryho, Roll Over Beethoven, potom priamou inšpiráciou a zdrojom pre kombináciu Thickeho spevu s hudbou nahluchlého velikána je disco verzia témy z 3. symfónie, použitá pred štvrť storočím (t.j. približne v dobe kedy sa Robin narodil) v soundtracku k filmu Saturday Night Fever.
Bicykel a Beethoven boli však pre tohto debutujúceho amerického mladíka natoľko silnými identifikačnými znakmi, že si popri nich len málokto uvedomil o akého kvalitného speváka sa jedná. Táto skutočnosť vychádza jednoznačne najavo až pri počúvaní jeho prvého CD, A Beautiful World.
Hoci je Robin beloch, jeho prejav je výrazne „farebný“. Jedná sa o ten spôsob spevu, ktorý už akoby mal v sebe zakódovaný pohyb. Nákazlivo ho prenáša na všetkých nablízku a núti poslucháčov do tanca.
Energia v hlase je podporená vynikajúcou technikou a zdedenými dispozíciami - Robin Thicke je synom Alana Thickeho, vokalistu Glorie Gainor a Growing Pains. Mladý Thicke v bežnom prejave, ktorý je naviac podporovaný aj určitou príbuznosťou hudobného materiálu, sa výrazom najviac približuje spevákovi z Jamiroqai.
Charakteristickým je aj Thickeho rozsahová sloboda, v rámci ktorej bez zbytočných švov prechádza z plného vokálu do falzetu a späť. V tejto hlasovej polohe si môže dovoliť prakticky všetko, počnúc exhibíciu v štýle Micka Jaggera (Suga Mama) až po ekvilibristiku Michaela Jacksona. Svoju silu majú aj Robinove zborové vokály, v ktorých ešte viac praktikuje hlasové „fóry“ a postupy čiernych bratov.
Robin Thicke, okrem toho že je nadpriemerne suverénny spevák, je aj celkom slušný skladateľ. Ako taký po prvý krát klepal na nebeskú bránu popmusic ešte v období dávno pred svojím debutom, keď sa pokúšal skladať hity pre stabilizovanejších kolegov, akými už boli Christina Aguilera, Mya, Brandy, Marc Anthony a Jordan Knight.
Autorstvo hudby na Thickeho sólovom debute je väčšinou kolektívne. Svoj podiel na ňom majú aj spoluhráči zúčastnení na nahrávke, ale nepriamo aj skladateľské vzory, medzi ktoré nepochybne patrí napríklad Stevie Wonder (viď napr. skladba Brand New Jones). Za generačne bližší zdroj inšpirácie by mohol byť označený napríklad pesničkár Beck (úvodná Oh Shooter).
Album A Beautiful World je na jednej strane aranžérsky a produkčne zvládnutý s nadhľadom a praxou rutinných profesionálov, na strane druhej však neprináša veľa nového - Thicke je na svoj vek viac sladký ako rebelantský a pohybuje sa radšej v rámci vysielateľnosti, než smerom k hmlistým, progresívnym horizontom. Jeho „modrooký soul“ však má vcelku oprávnený nárok na slušný počet poslucháčov. Súčasnosť je tomuto štýlu naklonená, čo talentovanému Thickemu štartovaciu pozíciu uľahčuje. Na albume sú však aj skladby, ktoré si právo na existenciu obhája aj bez ohľadu na to, čo je práve „trendy“. Aj napriek tomu, že jeho cesta je už prešliapaná inými, v „Nádhernom svete“, do ktorého nás pozýva, nie je nič nezaslúžené.
Vydavateľstvo: Universal, 2003
Celkový čas: 55:06
Zdroj: TS MusicServer
