O rockovom veteránovi menom Meat Loaf už nebolo dlhšiu dobu počuť nič v dobrom ani v zlom. Po siedmych rokoch ticha, ktoré sa rozhostilo po jeho nie príliš vydarenom CD Welcome To The Neighborhood, sa v súčasnosti hlási o slovo s novým albumom "Sám by som to nebol povedal lepšie".
Meat Loaf opustil pózu na rozhraní drsného rockera a spoteného prasaťa, ktorému cez tvár visia rezance dlhých vlasov. Dnes vystupuje ako zrelý elegán v kvalitnom obleku s rovnako elegantným strihom vlasov a výrazom v tvári, ktorý prezrádza, že o živote už vie svoje - nie len to najlepšie. Tým pádom už na prvý pohľad (do vnútra bookletu) nemožno ani od jeho nového CD očakávať snahu o presadenie v nejakom adolescentnom popovom prostredí.
Album, ktorý dozrieva sedem rokov najskôr nebude plný hopsavých hitov krátkeho doletu. Jeho piesne nie sú založené na jednoduchej schéme sloha-refrén, ani na jednoduchých, nosných hudobných nápadoch, ktoré by si v textoch vystačili s niekoľkými bežnými frázami.
Naopak, jednotlivé skladby na Meat Loafovom albume sú po hudobnej, textovej aj aranžérskej stránke vystavané a prepracované ako mnohoposchodové reprezentačné budovy. Pesničky aj bez toho, aby poslucháč rozumel všetkému o čo sa v nich jedná, navodzujú silnú baladickú atmosféru spievaných príbehov bez záruky šťastného konca. Na spoločnú niť, ktorú tvorí Meat Loafov vokál, sa tu navlieklo jedenásť skladieb, takmer každá od iného autora: James Michael/Nikki Sixx (MÖTLEY CRÜE), Peter Mokran, Kevin Griffin, Stephen Trask, Diane Warren, Rick Jude, Bob Dylan).
Hlavný aktér (M.L.) nenapísal žiadnu z piesní, neznamená to však, že by sa na svojom albume neprejavil tvorivo. Jeho umelecký prínos je interpretačný, čo je treba zdôrazniť hlavne kvôli intenzívnosti prežitku, s akou sa vkladá do každej zo skladieb. Okrem prirodzene pôsobiacich hlasových predpokladov je tenor Meat Loaf aj frontmanom, ktorý ťahá celý dej dopredu a stará sa o účinnosť komplexného hudobného zážitku. Nejeden z kúskov uvedených na platni by mohol byť finálnym vstupom v celovečernom muzikáli. A pretože láska prenáša aj hory mäsa, v duete spolu s korpulentným Meatom sa na páre pesničiek postupne podieľajú aj speváčky, Patti Russo a Pearl Aday.
Album samozrejme nie je bez nedostatkov, i keď tie možno merať iba veľmi relatívnym metrom. Hudobne akoby platňa zamrzla kdesi v poprocku pre dospelých osemdesiatych rokov. Nie každému bude sedieť dramatický pátos, ktorý je v podstate hlavnou hybnou silou albumu.
Na druhej strane, Meat Loaf túto svoju pohonnú látku nikomu nevnucuje a nedá sa to očakávať ani od médií, ktoré sa s podstatne väčšou pravdepodobnosťou na úspech snažia balamutiť skôr iné cieľové skupiny, než tú, pre ktorú spieva práve on. Kto ho pozná, vie že nehrozí žiadna otrava z nadprodukcie, ale ani preležaniny. Meat Loaf pôsobí síce dosť svojsky, starosvetsky, zato však aj vcelku vitálne, úprimne a presvedčivo.
Vydavateľstvo: Polydor/Universal 2003
Celkový čas: 57:25
Odkaz: www.meatloaf.de
Zdroj: TS MusicServer
