Keď sa započúvame do vitálneho zvuku nového albumu skupiny Live, môžeme skonštatovať, že názov si táto pensylvánska kapela zvolila vcelku trefne.

Keď sa započúvame do vitálneho zvuku nového albumu skupiny Live, môžeme skonštatovať, že názov si táto pensylvánska kapela zvolila vcelku trefne. Odkaz ich hudby nespočíva ani tak v hodnote a originalite jednotlivých pesničiek, ako skôr v sile a energii, ktorá vyžaruje z ich hry. O Live sa hovorí často v súvislosti s U2. V hudbe oboch skupín je, okrem spoločných štadiónových ambícií, zreteľný tiež kolektívny princíp, teda faktor, na ktorý sa v súčasnosti – v dobe plnej projektov jednotlivcov podporovaných producentmi a počítačovou technikou – bohužiaľ už akosi zabúda. Live tak zaváňajú akýmsi dychom „starých čias“, v ktorých sa rocková hudba vyznačovala nielen mušketierskymi účesmi, ale aj pravidlom „jeden za všetkých, všetci za jedného“.
Ocenenia hodné je najmä nasadenie, s akým Ed Kowalczyk a jeho priatelia interpretujú svoj rockový mainstream. To že muzikanti suverénne ovládajú svoju remeselnú stránku sa už, po pätnástich rokoch existencie a šiestich albumoch, berie akosi prirodzene. Na tomto, siedmom, stojí za pozornosť, hlavne to, ako účelne dokázali narábať s jednotlivými notami a zvukmi svojich nástrojov.
Pre kompaktný a pevný zvuk CD si Live zašli na juhozápad Spojených štátov, konkrétne do LA a Santa Moniky. Tam sa zrejme o ich našliapaný gitarový sound so vznosnými, klenutými vokálmi dokážu postarať najlepšie, presne podľa toho, čo si podobné „stavebné kamene“ vyžadujú a čo potrebujú, aby sa celkový dojem ešte o niečo vylepšil. Iste má na tom svoj podiel producent a zvukový inžinier Jim Wirt.
Podobne naliehavým spôsobom ako hudba pôsobia aj texty, ktoré zrejme predstavujú onú modlitbu v názve albumu. Ich tvorcovia verbálne správy piesní nakladajú až po vrch únosnosti svojimi túžbami a citmi. Jedná sa o typickú rockovú poéziu, ktorá, posilnená hudbou a výrazom speváka, funguje bez náznaku pochybnosti, ale oddeľovať jedno od druhého neradno. Vyšli by tak najavo nielen sentimentality a nadbytočný pátos, ale aj slabšia melodická invencia.
Je jasné, že Live nie sú združením pesničkárov, ktorí by sa mali spoliehať iba na chytľavosť svojich skladieb. Sú to predovšetkým rockeri a ich skladby si len sotva možno predstaviť v podaní niekoho iného. Viac než do rádií patria páni z Live skôr na pódiá, z ktorých sa o svoju energiu môžu deliť s mnohohlavými davmi podobne naladených duší po celom svete. Ich hudbu nemožno merať jednoznačným kritickým metrom dobrá/zlá. Jednoducho, situácia sa vyrieši až nastane – buďto vás neoslovia, alebo strhnú. Konečne, tá potreba slobody a slobodnej voľby jasne vyžaruje aj z ich hudby!

Vydavateľstvo: Radioactive Records/Universal 2003
Celkový čas: 44:26
Odkaz: www.friendsoflive.com

Zdroj: TS MusicServer