Newyorská skupina Type O Negative vznikla roku 1990. Prvé komerčné úspechy v podobe platinovej platne sa im po prvý krát podarilo dosiahnuť roku 1993 za titul Bloody Kisses.
Type O Negative je zvláštne „súhvezdie“, plné protikladov. Pomocou svojho typického, ľahko rozpoznateľného zvuku sa dokážu veľmi rýchlo a trvácne zapísať do pamäte poslucháča. Skupina navonok pôsobí drsným a tajomným dojmom, zároveň však rada dokazuje, že úspešne a bez gýčovitých prešľapov dokáže balansovať na rozhraní temného metalu a príjemného popu. V ich hudbe na jednej strane stojí kompaktná a hutná zvuková stena zbudovaná pomocou metalových stavebných inštrumentov, na strane druhej sú tu príťažlivé melodické vety a frázy, ktoré prezrádzajú, že pri formovaní hudobného vkusu leadra skupiny, Petra Steeleho, boli aj platne Beatles (napovedajú tomu i ďalšie aranžérske triky, ako použitie indických nástrojov, či barokovej trubky).
Hoci sa v hudbe Type O Negative „roztavené kovy“ snúbia s chytľavými melódiami, predsa len sa termín „melodický metal“ na jej definíciu akosi nehodí. Nejedná sa totiž o žiadnych naondulovaných panákov, čo so sebavedomím na maxime imitujú skutočnú hudbu pomocou atletických výkonov typu „čím rýchlejšie/vyššie tým lepšie“.
Obsadenie Type O Negative sa nezmenilo od zrodu kapely a tvorí ho štvorica nevypočítateľne pôsobiacich podivínov so sklonom k nihilizmu, ktorí síce nedávajú v prvom momente zapochybovať o tom, že všetko čo robia myslia vážne, vzápätí však dokážu šokovať svojím zmyslom pre sebairóniu (viď osobné charakteristiky na www.typeonegative.net ). Kto predtým poznal iba typický temný zvuk skupiny, bude asi prekvapený ďalším rozmerom tejto v zásade „veselej“ gotickej chasy. Sebadeštrukčné postoje, pokiaľ sa netýkajú priamo nás, sú v zásade veľmi príťažlivé a tým pádom sa jedná o celkom slušný obchodný artikel. Pózy v podaní členov Type O Negative nečakane odľahčuje ich zmysel pre obskúrny čierny humor, v ktorom majú svoje logické miesto aj rôzne nechutnosti.
Texty na CD Life Is Killing Me sa často vzťahujú k nemocničným a iným temným témam na rozhraní života a smrti (eutanázia, chirurgická zmena pohlavia, „MUDr.“ Mengele atd.).
90 % účinku ich hudby stojí na sugestívnom hlasovom prejave Petra Steeleho. Ten svojím barytónom dokáže klesnúť pekne hlboko, ale vzápätí sa zároveň aj vyšplhať do expresívnych polôh. Práve striedanie rôznych farieb, dynamiky, a iné formy kontrastov je silnou stránkou démonického lídra kapely. Jeho osobnosť je aj po fyzickej stránke stelesnením všetkých predpokladov pre temnú gotickú hudbu. Pokiaľ by si niekto typoval, aké povolania mohol Steele vykonávať v minulých životoch, pravdepodobne by medzi nimi nechýbal gladiátor ani majster kat. Mohutná postava a divoký výraz v tvári dávajú tušiť, že svoju fyzickú disponovanosť neváha uplatniť pri argumentácii svojich názorov. Prirodzene vládne mnohými prostriedkami na zvýšenie sugestivity, medzi ktoré patrí aj jeho zvýrazňovanie „r“, ktoré sa v Type 0 angličtine mení na akési výstražné „brrrr“.
Sugestívny je už samotný názov skupiny Type O Negative, voľne preložené ako „Krvná skupina nula, negatív“, ktorý v sebe obsahuje priam programové tézy ako „zmar“ (nula, negatív) a „bolesť na pokraji života“ (v názve nevyslovená krv).
V hudbe Type O Negative je nemálo poeovskej (E. A. Poe) poetiky a upírskej romantiky. Kapitolou samou pre seba je gitarový zvuk. Podľa toho čo počuť, nie sú páni Steele a Hickey žiadni elektrónkoví puritáni. Všetky tie skresľujúce, modulujúce a komprimujúce procesory, cez ktoré preháňajú pôvodný gitarový (basgitarový) zvuk, sú však len časťou celku. Na ňom sa popri bicích výrazne podpisujú práve klávesy a veľký podiel chémie v štúdiovej práci Type O. Ako už bolo naznačené vyššie, Steele a jeho družina dokáže priam majstrovsky kľučkovať medzi kvapkami dažďa.
Všetky použité efekty – a je ich tu nemálo - sa vyhýbajú samoúčelnosti, ale neoddeliteľne sa podieľajú na stavbe tohto tajomného, až strašidelného gotického hradu. Počúvanie hudby Type O nie je večierkom pre starých známych, ktorí sa navzájom poznajú a tolerujú. Tak, ako páni muzikanti ukrývajú svoju pravú zvukovú podstatu za štúdiové čary a alchýmiu, podobne spúšťajú medzi seba a poslucháčov priesvitnú (nie však priehľadnú) oponu tajomnosti a záhad. Ľudia predsa potrebujú ilúzie, pretože ingrediencia strachu sa vytráca v momente, keď sa nepriateľ zjaví zoči-voči, čím preukáže všetky svoje silné, ale aj slabé stránky.
Type O Negative by pravdepodobne nikdy nenatočili DVD podobným štýlom ako Pearl Jam, alebo Metallica, teda skupiny, ktoré neváhali vpustiť filmárov do intimity svojej skúšobne a tam pri plnom osvetlení, v civile, bez efektov a bez aplaudujúceho publika naživo demonštrovať svoje skladby ozvláštnené humánnymi chybičkami krásy.
Hudba a prejav Type O ponúka všetko, len nie úprimný ľudský faktor a tak by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že nejde o nič iné než o komiksové rozprávky pre menej náročných zákazníkov. A predsa sú tieto mydlové bubliny svojím spôsobom príťažlivé aj pre nemetalového poslucháča, ktorý v zásade nestráca nadhľad ani sebakontrolu. Či je Peter Steele obdarený alebo postihnutý nevedno, každopádne do svojej hudby dáva emócie a čaro, ktoré by sa sotva dali zaradiť do vyučovacích osnov. Jedine ak by sa gotický metal stal nepovinne voliteľným predmetom na Rokforde – to je tam, kde chodil do školy aj Harry Potter.
Vydavateľstvo: Universal 2003
Celkový čas: 74:32
Zdroj: TS MusicServer
