Šiesty album britských Super Furry Animals je príjemným pohladením v duchu hudobného dedičstva z oboch strán oceánu. Na jednej strane tu znejú odkazy na americkú kalifornskú scénu konca šesťdesiatych rokov, ktorú predstavovali skupiny ako Byrds a Beach Boys, na strane druhej je tu neprehliadnuteľná i reminiscencia na britskú psychedelickú scénu zastúpenú rannou pinkfloydovskou diskografiou, alebo sólovými nahrávkami Syda Barretta.
Kapela nehrá na jednotlivcov, v jej popredí nestojí jediný hlas alebo sólista. Skladby sú síce spievané jedným hlavným spevákom (resp. speváčkou), ale veľmi často sa tu uplatňujú aj ďalšie zborové hlasy. Aranžmány využívajú všetky notorické zvuky z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, ku ktorým sa miestami pridávajú aj elektronické experimenty. I tieto syntetické zvuky sú z dnešného hľadiska už v polohe „vintage“. Stredné tempá sú dobrým podkladom pre silnú a obrazotvornú atmosféru, ktorú okrem textov pomáhajú navodiť predovšetkým pestrofarebné aranžmány a eklektické skladateľské postupy. Niektoré členité kompozície nadobúdajú dokonca formu suity. Veľmi pekne za sebou gradujú jednotlivé pasáže v skladbe The Piccolo Snare. Super Furry Animals poznajú čaro opakovania a vedia ho dokonale využiť. Nad cyklicky sa opakujúcim podkladom sa odohrávajú ďalšie motívy, ktoré sa vyvíjajú a napredujú v inom čase. Pripomína to trochu pohyb v idúcom vlaku.
Túto hudbu jednoznačne nemožno označiť za tanečnú, počúva sa však veľmi príjemne. Ako to už chodí, v protiklade s hudbou sú texty, ktoré nemusia byť vždy iba poslami dobrých správ. Odzrkadľuje sa v nich znepokojenie z globálnych problémov, vojen a situácií, ktoré neprajú harmonickým vzťahom. To všetko je samozrejme zabalené do celofánu piesňovej poetiky, ktorá predsa len skutočný stav vecí akosi odďaľuje a prifarbuje do optimálnejších odtieňov. Pokiaľ by sme opomenuli originalitu týchto postupov, ktoré pripomínajú viac reinkarnované skupiny detí kvetín, než súčasnú chemickú tanečnú, či nu-metalovú scénu, potom by sa novému dielku Super Furry Animals dala vyčítať snáď len prílišná rozvláčnosť, ktorú zvýrazňuje aj pár slabších skladieb a priebežný výskyt invenčne jalových pasáží. Ináč to možno vidí optimisticky naladený inhalátor zeleného dymu, ktorému všetky tieto parametre môžu padnúť ako uliate.
Každopádne táto hudba sa poslucháčom viac odvďačí, keď ju budú vnímať viac emotívne než rozoberať jednotlivé informácie rozumom. Super Furry Animals pôsobia tak trochu ako psychowalkman - pomáhajú poslucháčom naladiť sa do hladiny alfa. Tam sa potom môžu udiať veci, pre ktoré je samotná hudba iba predohrou.
Vydavateľstvo: Epic/Sony Music-Bonton 2003
Celkový čas: 52:31
Linky: www.phantom-power.com, www.superfurry.com
Zdroj: TS MusicServer
