Scéna z nezávislého filmu: redaktorka istej britskej televíznej spoločnosti zavíta spolu so štábom na technoparty, aby sa pokúsila získať obraz o postoji súčasnej generácie k drogám.
„Drogy – to je niečo hrozné! Koľko si s nimi vytrpela už vaša generácia. Keby ich nebolo, mohli tu byť s nami ešte Hendrix, Morisson, Joplinová, Sting...“ „Sting?!!! Veď ten ešte žije!“ „Skutočne, žije? Prepáčte, my už musíme...“
Dnešný Sting už patrí strednej generácii, čo je samozrejme prirodzenejšie, než keby sa snažil oslovovať spolužiakov svojich detí. Napriek tomu, že ako nehynúca ikona inteligentnej popmusic pôsobí na svetovej hudobnej scéne už od druhej polovice sedemdesiatych rokov, dôkazom jeho neutíchajúcej vitality (ako aj dôkazom svojrázneho zmyslu pre humor návštevníčok onej technoparty) je nové CD Sacred Love.
Samotný pojem Sting budí už a-priori veľké očakávania, preto otázka nestojí či je nový Sting dobrý, alebo zlý, ako skôr ako sa poslucháč dokáže vysporiadať s danou realitou. Keby tú istú porciu hudby dostal naservírovanú od kohosi neznámeho, bol by to možno objav sezóny. Keďže Sting je v pozícii ikony, očakáva sa od neho čosi svetoborné. Časy kedy dokázal zaujať ako osobnosť a motor skupiny Police sú už za nami, rovnako ako časy v ktorých, ako húsenica premenená na motýľa, vzlietol mávajúc pestrofarebnými krídlami v ústrety sólovej kariére.
Jeho prvé dva albumy The Dream Of The Blue Turtles a Nothing Like The Sun, nabité po okraj silnými melódiami zaujali aj tým, v akom kontraste sa ocitli voči novovlnným Police, ktorých hudba stála prevažne na netradičnej rytmike a minimalistickom prevedení silných, no v zásade jednoduchých nápadov.
Prerod rockového muzikanta-kapelníka do úlohy sólovej pop-jazzovej hviezdy rozčeril hladinu svetovej pozornosti mierou, ktorú sotva možno udržať na pôvodnej úrovni po niekoľko desaťročí. Aj keby sa Stingovo nasadenie a invencia časom nemenili (čo je samé o sebe dosť málo reálne), predsa len sa za toto obdobie mení svet a podmienky v ktorých jeho hudba zohráva svoju úlohu. Prirodzenou reakciou väčšiny Stingových poslucháčov, ktorí boli svedkami jeho postupného vývoja, je najprv veľké očakávanie, následné čiastočné sklamanie, ale zároveň aj postupné zžívanie sa s novou nádielkou stingovských tónov, slov a zvukov.
Sting predstavuje v súčasnosti slušný mainstream a nové veci v hudbe sa už odohrávajú na úplne iných poliach. Sting nie je priekopníkom, skôr prehlbuje vlastné tradície – zapúšťa korene a filigránsky sa pohráva s detailmi svojho originálneho hudobného dialektu. Pridáva nové zvukomalebné prvky ako indický sitár, arabskú rytmiku, či flamengovú gitaru. Pre tieto povrchové znaky si však jeho hudbu neslobodno zamieňať s originálnou world music. Tú skutočnú WM produkujú pôvodní muzikanti, ktorí okrem svojho lokálneho hudobného akcentu, nefalšovaného nadšenia a drajvu nedokážu (a nemali by sa o to ani snažiť) prakticky nič iné. Sting stále zostáva blonďákom s priezračným pohľadom Jesseho Jamesa – bielym intelektuálom, ktorý exotickými nástrojmi iba ozvláštňuje svoje zľahka vypŕchajúce hudobné a invenčné nasadenie. To sa z jeho hudby nezadržateľne vytráca ako bublinky zo šampanského. Samozrejme že jeho pozícia je stále veľmi vysoká a hoci sa už nachádza na úpätí zostupujúc z vrcholu svojej kariéry, stále je ešte nad úrovňou vrcholov okolitých štítov.
Kto má rád štýl naznačený v Stingových posledných platniach Mercury Falling, ale hlavne Brand New Day, ten si iste dokáže vychutnať i jednotlivé skladby na jeho najnovšom CD Sacred Love. Paradoxné je, že za ich spoločný menovateľ možno považovať rovnako tak štýlovú pestrosť ako aj istú výrazovú a invenčnú monotónnosť. Ťažko by si poslucháč po niekoľkých vypočutiach zvolil medzi nimi jednoznačného favorita. Iste že permanentné omieľanie v médiách môže vyrobiť hit prakticky z čohokoľvek, vrátane hudobnej hlušiny, ktorá dnešnej Stingovej produkcii nesiaha ani po členky, ale chytľavosť, či skôr zapamätateľnosť motívov jeho nových skladieb je zatiaľ vo hviezdach. Pri danej kvalite možno za výhodu považovať prinajmenšom fakt, že pesničky sa tak skoro neopočúvajú. Ich zdravé jadro spočíva rovnakou mierou v úprimne pôsobiacej (aj keď miestami trochu naivnej) osobnej výpovedi ako i v poctivom muzikantstve zúčastnených kolegov.
Zo stálych splupracovníkov tu nechýbajú mená ako Manu Katche (bicie), či Dominic Miller (gitara), spomedzi hostí je neprehliadnuteľná účasť vychádzajúcej hviezdy súčasného R´n´B, mladej čiernej speváčky Mary J. Blige, ktorá sa pred nedávnom predstavila sólovo na vlastnom albume Love &# Life. Na Stingovom CD účinkuje v skladbe Whenever I Say Your Name. Okrem tohto kúsku zaujmú ešte pesničky Send Your Love v pôvodnej i remixovanej podobe, ktorej chytľavý rytmický dico-groov dodal Dave Audé.
Stingovo zlaté obdobie a zároveň klasickú skladbu Moon Over Burbon Street evokuje chytľavý príbeh piesne Stolen Car. Prvky world music zdobia kompozície Send Your Love a The Book Of My Life. Na záver zaznie koncertná verzia „lepáku“ Shape Of My Heart, ktorou sa Sting pripomína ako pôvodný autor použitého motívu aj dnešnej hip-hopovej generácii.
Celkovo teda CD obsahuje 12 skladieb, z toho jednu staršiu a jednu v dvoch verziách. Retrospektívny pohľad na Stingovu diskografiu odhaľuje i pomerne veľký počet výberov a živých platní v pomere k jeho radovým. (Frank Zappa bol rozhodne pracovitejší.)
Čo sa týka Stingovej dnešnej výpovede, autor neustále rieši dedičstvo 11. septembra 2001, ako aj večné témy – láska a sex, márnosť a osamelosť... Hodnotu jeho spôsobov riešenia je samozrejme potrebné násobiť koeficientom umeleckej formy, ktorá stojí v popredí a sama o sebe je omnoho príťažlivejšia než Stingov šifrovaný návod na prežitie a naviac milosrdne prikryje i nejednu jeho naivitu a umeleckú nadsádzku.
Celkovo vzaté, Sting už nestojí na špici, neustále je však pevnou súčasťou pestrofarebnej a prekvitajúcej lúky dnešnej hudby, ktorá je príťažlivá hlavne kombináciou všetkých svojich farieb a vôní.
Vydavateľstvo: A&M Records / Universal 2003
Celkový čas: 58:13
Link: www.sting.com
Zdroj: TS MusicServer
