Štyri roky potrebovala Lucie Bílá k tomu, aby vydala ďalší radový album. Štyri roky boli potrebné na to, aby Lucie Bílá vydala album, o ktorom by sa dali písať diplomové práce.
Novým albumom sa speváčka vracia do čias svojich začiatkov. Iba ťažko sa bude niekto priečiť v tom, že najúspešnejší a najlepší album Lucie Bílej bol Missariel z roku 1992. Prišla s niečím, čo tu ešte nebolo. Nový zvuk, nová hudba, odvážne texty a originálny prejav. Potom to už išlo dolu vodou. Akonáhle sa v jej živote objavil nový chlap, Lucie ostala miernejšia. Bol to jednoducho nevydarený klon. Posledné dva albumy zostavené výhradne z prevzatých melódií mali síce dobré texty, ale chýbala im energia. Z Bílej odrazu ostala dáma. To všetko sa mení. Ak Bílá prehlasuje, že si nepamätá, že by niekedy spievala o neposlušných teniskách a na svoju skutočne prvú platňu už zabudla, momentálne rovnako treba zabudnúť na všetko, čo urobila medzi albumami Missariel a Jampadampa. Bolo to síce dobré, ale chýbal tomu život. Ten sa do novej tvorby Lucie Bílej konečne opäť vrátil a to hneď z niekoľkých dôvodov:
Hudba: Pri prevzatých pesničkách sa moc vyskakovať nedá. Záleží na výbere. Na tomto albume je jedna jediná a aj to preto, že svojho času uviedla Luciu Bílú späť do hudobného života. Samozrejme, reč je o skladbe eSeMes, ktorá mala premiéru pred dvoma rokmi na odovzdávaní Českých slávikov. Vtedy sa Bílá rozchádzala s Kratochvílom a potichu na nu čakal Penk. V tom čase ani v tom najhoršom sne nikto nesníval o tom, aká tá pesnička bude aktuálna i o niekoľko mesiacov. Jej autorom je Luigi Rana, ktorému sa tak zapáčili Bílej verzie jeho skladieb na albume Úplně nahá, že jej ponúkol na naspievanie ďalšiu kolekciu. Našťastie odmietla.
A vrhla sa do hudobnej náruče Ondřeja Soukupa, ktorý má na konte i jej najväčší hit Láska je láska. Konečne. Soukup je človek, ktorý vie, čo si môže po hudobnej stránke pri Bílej dovoliť, a vyťaží z nej maximum. Nie, album Jampadampa nie je po hudobnej stránke ničím prevratným ako to bolo v roku 1992. Hlavné však je, že z neho cítiť súčasnosť, že je moderný, hudba znie čisto a dá sa predpokladať, že Soukup ponúkol Bílej to najlepšie, čo v poslednej dobe vytvoril. Ako celok to pôsobí geniálne a energicky. I pomalé skladby (je ich na albume skutočne dosť) majú iný rozmer, než klasické slaďáky. A to najmä vďaka prejavu Bílej. Ale o tom neskôr. Soukup má na konte osem z dvanástich skladieb. A niet pochýb o tom, že ide o tie najlepšie. Okrem neho prispeli i už spomínaný Luigi Rana, Petr Hapka, Michael Kocáb a Tadeáš Věrčák. O jednotlivých skladbách ešte pár slov na koniec.
Texty: Sú presne také, ako ich dokáže napísať iba Gabriela Osvaldová. A je to jasné. Tandem Bílá - Soukup - Osvaldová sa dal po mnohých rokoch opäť dohromady a "porodil" vynikajúci album. Osvaldová okrem jedného textu napísala zvyšných jedenásť. Fantastických, drzých a štipľavých. Podľa dostupných informácií ju Bílá až musela miestami krotiť, aby neprekročila určité hranice, ktoré Gabriela občas nepozná. I tak si však dovolila dosť...
Neskučím jako pes,
na hrom ti tesám esemes,
mužeš lásko klidně spát,
chcípni, když mě už nemáš rád (eSeMeS)
A venku trochu mrzne,
studěj mě jejich křídla,
tak si ke mě lehni,
abych ti nevystydla (Vokurky)
Jeden si sbalil jointa a strčil si ho za ucho,
jestli máš voheň, dám ti čouda, starucho (Jampadampadampa)
Ten komu osud zase pěs hubu dá - jsem já! (Všechno je ve hvězdách)
Líbaš mě na jizvu na rameni,
líbaš mě do dulku v podkolení,
líbaš mě dvakrát na mou horu Říp,
líbaš mě líbaš, čím dál tím líp (Černá kočka)
Opilec zařval krávo, miluji tě (Tolik vína, tolik slov) ...
A takto by sa dalo pokračovať. V každej pesničke sa totiž nájde nejaký skvost, akási slovná hračka, ktorú vyčaruje iba textárska čarodejnica, akou Osvaldová bez pochyby je.
Lucie Bílá: Už po prvom vypočutí albumu sa na jazyk tlačí veta: Konečne Lucie Bílá!!! O jej speve netreba nikoho presviedčať. Je až divné, že kedysi v minulosti z nej chceli urobiť speváčku pre vojakov. Má nádherný hlas a hlavne vie spievať. Ale čo je najdôležitejšie. Svoju umiernenosť, s ktorou sa snažila predstavovať v posledných rokoch, konečne potlačila do úzadia a opäť kričí!!! Svoj hlas i jeho, či skôr svoje možnosti využíva naplno. Presne vie, kde si "musí stúpiť na krk" a dostať zo seba maximum. Darí sa jej to bravúrne. Poslucháčovi behá mráz po chrbte. Teší tiež fakt, že nie je divoká iba v úvodnej skladbe, ale dostáva to zo seba von takmer v každej ďalšej.
Trochu modernejšia Šípková Ruženka sa opäť mení na sedemhlavého draka, ktorý vystrkuje svoje pazúre a z hrdiel mu šľahá nebezpečne príjemný oheň. Je to Lucie Bílá z roku 1992, ktorá je opäť divoká, no napriek tomu ostáva jemnou dámou. Podarilo sa spojiť takmer dve nemožné veci dohromady a vychádza z toho ako jednoznačný víťaz.
Výborným nápadom bola i spolupráca Bílej s cigánskou formáciou Kale. Vznikol tak ďalší zaujímavý hit plný ciganského temperamentu. (O cikánskem pláči). Raniho skladbu odložíme bokom. Na albume sú však ešte tri skladby, ktoré neskomponoval Ondřej Soukup. Koncepcii albumu sa dosť vyhýba Hapkova a Horáčkova skladba Unesený. Ide síce o veľmi kvalitnú a silnú pieseň, ale na tomto albume nemala, alebo skôr nemusela byť. Pochádza z autorského albumu Mohlo by tu být i líp a Bílá ju v poslednej dobe s obľubou intrpretovala na rôznych podujatiach. Zapĺňala tak dieru po novom materiáli. Stačí, aby táto skladba bola na jednom albume. Tu už nemusela byť.
Na albume sú i dva duety. Jeden s Michaelom Kocábom. Ten k nemu zložil i hudbu (Jednu malou). Pri prvom pohľade na obal mi napadlo, či už nebol nikto lepší na naspievanie duetu. Po vypočutí skladby je jasné, že lepší výber tu nemohol nastať. Bílá s Kocábom ladí ako struny harfy. Pesnička je zaujímavá i tým, že sú v nej použíté moderné technológie, vrátane úpravy hlasu interprétov. Vynikajúci duet. Ďalším duetom, tentoraz s Martinom Poštom je letný reklamný jingel nemenovanej komerčnej televízie Novamba. Príjemná melódia plná latinských zvukov s výborným textom. Je prekvapivé, že i z letného jingla sa dá urobiť hit. Ibaže hitov má Bílá na svojom novom albume rovných dvanásť.
Štyri roky potrebovala Bílá na to, aby sa vrátila ako hviezda a svojich poslucháčov položila na lopatky. Ja osobne si líham bez mučenia a rád. Nemožno sa čudovať tomu, že ešte pred vydaním lámal tento album vďaka objednávkam predajné rekordy. Farebne veľmi príťažlivý booklet s dokonalými fotkami, textami a zaujímavými informáciámi celkový pocit s vynikajúco odvedenej práce iba umocňuje.
Vydavateľstvo: Monitor/EMI, 2003
Celkový čas: 47:28
Linky: www.luciebila.com
TRACK LIST:
01. eSeMes
02. Vokurky
03. Jampadampadampa
04. Všechno je ve hvězdách
05. Černá kočka
06. Unesený
07. O cikánskem pláči (Lucie Bílá &# Kale)
08. Čas
09. Jednu malou (Lucie Bílá & Michael Kocáb)
10. Tak je dohráno
11. Tolik vína tolik slov
BONUS:
12. Novamba (Lucie Bílá & Martin Pošta)
Zdroj: TS MusicServer
