Nie je veľa takých míľnikov v dejinách populárnej hudby, za aký možno považovať skupinu Depeche Mode. Štyria mladíci - Gahan, Gore, Fletcher a Wilder - sa ocitli na svetovej scéne, ako jedni z prvých v prelomovom období, kedy už zvuk tvrdých gitár začínal pomaly nudiť a na jeho miesto sa dostávali klávesové nástroje.

Nie je veľa takých míľnikov v dejinách populárnej hudby, za aký možno považovať skupinu Depeche Mode. Štyria mladíci - Gahan, Gore, Fletcher a Wilder - sa ocitli na svetovej scéne, ako jedni z prvých v prelomovom období, kedy už zvuk tvrdých gitár začínal pomaly nudiť a na jeho miesto sa dostávali klávesové nástroje. Osemdesiate roky patrili romantikom a neodmysliteľnou súčasťou hudby bol aj vzhľad. Hardrockový fenomén Black Sabbath nahradil iný – Black Celebration. Po každej oslave ale časom príde na rad vytriezvenie. Dnes sa dá iba ťažko s určitosťou povedať, či skupina Depeche Mode ešte žije, alebo sa iba príležitostne preberie z trvalej hybernácie. Práve na tejto štvorici sa dalo demonštrovať, aký dôležitý je chemický proces prebiehajúci pri stretnutí určitých osobností. Každý člen má potom v hudbe svoje miesto a hoci sa priamo nepodieľa na jej vzniku, svojimi schopnosťami ju pomáha posunúť práve do tej polohy, ktorá je žiadaná a ktorá rezonuje u ľudí ako vlastná myšlienka, keď ju vysloví ktosi iný.
Dnes ex-členovia DM buďto rezignovali na svoju hudobnú minulosť, alebo vydávajú sólové albumy, ako prednedávnom urobil Gore a zanedlho po ňom i Dave Gahan. Zatiaľ čo Gore hazarduje s pozornosťou fanúšikov tým, že im predkladá svoje podivné úpravy cover verzií iných autorov, Gahanovo hazardovanie sa týka jeho vlastného života. Svoj sólový album vydáva „deň po“, čiastočne ako zrkadlo svojej nedávnej minulosti, čiastočne ako dôkaz svojho návratu do normálnejších koľají. Zároveň dokazuje, že nie je iba interpretom, ale vie sa o seba postarať aj autorsky, ba dokonca čiastočne aj ako inštrumentalista. Papierové Monštrá napísal a nahral spolu so svojim hlavným spolupracovníkom, ktorým je hráč na gitaru a multiinštrumentalista Knox Chandler.
Zvuku platne, okrem Daveovho vokálu, dominujú gitary, klávesy a programovaná zvuková alchýmia. Dosť významnú úlohu zohrali aj ďalší prizvaní hudobníci, vďaka ktorým na platni prevláda viac ľudský faktor. Pesničky sú tak trochu zlepencom všetkých možných zdrojov inšpirácie, ktoré sebou priniesla (prevažne) britská hudba v priebehu 80-tych a 90-tych rokov - U2, Cure, Peter Gabriel, Ultravox, David Sylvian a samozrejme i Depeche Mode. Sila Daveovho sólového albumu tkvie predovšetkým v jeho interpretácii. Pokiaľ účinky dojmu zo zvukového spracovania aranžmánov, štýlového soundu nahrávky a nasmerovania celkovej koncepcie prisúdime produkcii (všetky skladby na albume produkoval a mixoval Ken Thomas), potom je tu adresát, na hlavu ktorého je určená pochvala za vitamínovú injekciu naordinovanú Gahanovej, tak trochu chudorľavej skladateľskej invencii.
Nie sú tu prítomné také silné a jednoduché nosné motívy, ako v hudbe dvorného skladateľa Depeche Mode, Martina Goreho. Neznamená to ale, že by Gahan v svojej skladateľskej a textárskej premiére pohorel. Jeho hudba je len o niečo introvertnejšia, trochu temná, zameraná na výpoveď človeka, ktorý sa už, pri svojom životnom štýle, ocitol v blízkosti neba aj pekla. Môžeme si byť istí, že keď Gahan spieva o špinavých, lepkavých podlahách (úvodný track Dirty Sticky Floors), vie o čom hovorí. Vzhľadom k jeho neslávnej minulosti junkieho, ktorý absolvoval jeden zo svojich tripov až za hranice vytýčené riekou Styx, dá sa predpokladať, že väčšina textov bude zameraná na Daveove osobné zážitky. Práve preto sú jeho skladby prakticky neoddeliteľné od interpretácie. Ich „herecké“ precítenie a podanie patrí k tomu najlepšiemu, čo sa na platni Paper Monsters nachádza. S tým zároveň úzko súvisí aj podmanivá farba Daveovho hlasu. Patrí k spevákom, ktorí sa môžu o ušľachtilosť svojho témbru oprieť viac než o výnimočnú spevácku techniku alebo rozsah. Dôležitý je však účinok a ten sa darí Davidovi Gahanovi dosiahnuť spoľahlivo, rovnako tak ako frontmanovi Depeche mode, ako aj sólovému umelcovi.

Vydavateľstvo: EMI/Monitor, 2003
Celkový čas: 48:22
Link: www.davegahan.com

Zdroj: TS MusicServer