„Dáme si čaj a potom to zahráme perfektne ...alebo to zahráme perfektne hneď teraz a čaj si dáme potom?“, podkuruje svojim spoluhráčom Sting.
Okrem dokumentárnej hodnoty ponúka DVD prienik do súkromia a do muzikantskej kuchyne Stingovej kapely, ako aj pozmenené koncertné verzie nových skladieb. Miesto činu - Stingova kalifornská rezidencia na pláži Malibu. Pán domáci si pozval hudobníkov do svojho súkromia v atraktívnom prímorskom prostredí hneď z dvoch dôvodov: sám si rád dopraje teplo domova a zároveň si želá, aby sa príjemné pocity muzikantov z komfortu, ktorý mali pri práci, preniesli aj do hudby. Súčasťou komfortu bolo okolité prostredie, slnečné morské pobrežie, jedlo, výhľad, relax atd. Skúšky sa odohrávali v hale vily, kde zároveň aj všetci bývali. Sting je presvedčený o kreatívnosti takejto formy nácviku, ale aj o tom, že prítomnosť hudobníkov je dobrá pre dom. Dom nasáva do svojich hrubých múrov koncentrovanú energiu a zapisuje si ju do pamäti.
Sting a jeho producent a hráč na klávesy Kipper začali celý proces tým, že všetky skladby najprv kompletne rozobrali a naprogramovali party bicích a basy. Základnú zostavu ďalej tvorili gitarista Dominic Miller, klavirista Jason Rebello, vokalistka Joy Rose, hráč na perkusie Rhani Krija a neskôr sa pripojil i trubkár Chris Botti. Skúšalo sa v komornej atmosfére s rytmikou suplovanou playbackom, ktorý s pomocou rôznych bubienkov, hrkálok, želiez a plechov organicky dopĺňal Rhani Krija. V Stingových rukách sa najčastejšie objavovali dve detské (tzv. porch) akustické gitary Martin so zmenšeným korpusom a kratšou menzúrou. Príležitostne si zahral aj na svojej obľúbenej, zubom času ohlodanej basgitare Fender P-bass. Sting:
„Pri skúškach bez bubeníka vyplynú na povrch farby, ktoré by inak pohltilo zvukové spektrum bicích nástrojov. Mám rád bubeníkov a milujem hlasný rock´n´roll, ale keď sa skúša s bicími, sú tým jediným, čo je počuť. Naviac, či je pesnička skutočne dobrá alebo nie sa ukáže až vtedy, keď ju hráme v minimálnom obsadení. Ak jej kúzlo stále funguje, potom už o kvalite rozhoduje iba intenzita nasadenia. Fakt, že nemáme k dispozícii 96 stôp ako v štúdiu, ale musíme sa o všetko postarať vlastnými rukami, nás núti racionalizovať myšlienky na to, čo je skutočne dôležité. Rok sme tieto pesničky zdokonaľovali v štúdiu a teraz ich kompletne obnažujeme a objavujeme odznova. Vždy som uvažoval o albume iba ako o štartovej čiare pre hudbu, ktorú obsahuje. Na pódiu sa dejú úplne odlišné veci než v štúdiu. Budem rád, keď ľudia postrehnú určitý progres a rozdielnosti v hudbe, ku ktorým sme sa dopracovali. Je to aj vďaka mojím hudobníkom, ktorí majú jazzové zázemie.“
Stelesnením jazzového elementu bol celých 16 rokov od počiatku Stingovej sólo kariéry fenomenálny jazzový klavirista Kenny Kirkland. Raz, počas festivalu v Glastonbury, priviedol za Stingom akéhosi chlapca so slovami: „Toto je jediný kocúr v Anglii, ktorého si vždy rád vypočujem!“ Volal sa Jason Rebello a jeho hráčskym vzorom bol práve Kenny. Keď Sting po Kennyho predčasnej smrti (13. novembra 1998), začal zháňať Jasonovo číslo, dozvedel sa, že mladý klavirista zavesil hudbu na klinec, pretože sa chce stať budhistickým mníchom.
Jason: „Skutočne som to chcel, ale po dvoch mesiacoch som spanikáril, lebo byť mníchom vyžadovalo veľkú disciplinovanosť a podriadenosť pravidlám.“ Keď sa Jason vrátil do civilného a hudobného života, v jeho telefóne sa ozval Stingov hlas. Jason: „Zvláštne je, že hoci som s pozvaním nerátal, nebol som tým ani veľmi zaskočený a pripadalo mi to normálne.“
Sting: „Vždy, keď počujem hrať Jasona, spomeniem si na Kennyho, ktorý sa musí na to celé zhora usmievať.“ Odvtedy benjamín skupiny Jason Rebello, so svojím „ľaváckym“ zmyslom pre humor a silným jazzovým backgroundom, korení Stingove skladby jazzom a, podobne ako Kenny, sa pritom nenecháva príliš ovplyvniť konvenciami popovej pesničky.
Služobne najstarším v Stingovej zostave je gitarista Dominic Miller. „Dominic je ako gitarista mojou pravou rukou už 12 rokov“ hovorí Sting. „Hrá delikátne kúsky, ktoré by som ja so svojimi tlstými prstami sotva zvládol. Niesom bohvieaký gitarista, preto ma teší, že práve jeho prostredníctvom môžem uskutočňovať svoje muzikantské sny.“
Napríklad skladbu Shape Of My Heart zložila táto dvojica tak, že Dominic raz ráno zahral Stingovi svoj obľúbený sled akordov a Sting reagoval: „Z toho by mohla byť pesnička, pôjdem sa poprechádzať!“ Keď som sa vrátil, text bol hotový. Dominic tvrdí že Sting tie slová našiel v záhrade pod kameňom, čo Sting s radosťou priznáva. „Spýtal som sa ho, či chce vedieť o čom ten text je,“ hovorí Sting, „povedal že to vedieť nechce a nevie to dodnes.“
Dominic na oplátku vidí Stinga aj takto: „Je to výborný basgitarista, nemám voči nemu námietok. Jediné, čo by sa mu dalo vytknúť je, že jeho timing je občas dosť lajdácky. Obvykle mierne predbieha tempo, čo je typicky britský, takmer až punkový neduh. Je to však OK, pretože on je kapelníkom.“
Sting občas zastaví skúšku aby sa stíšila celková hlasitosť a zdôrazňuje, že v jeho hudbe majú význam aj texty. Žiada hudobníkov, aby venovali pozornosť príbehu piesní. Podľa neho by sa nemali zameriavať striktne iba na svoj part:
„Keď budete sledovať text a pokúsite sa mu porozumieť, vaša hra bude lepšie harmonizovať s tým, čo chceme povedať. Ak niekde môžete hrať menej, hrajte menej!“
Podľa Stinga sa táto požiadavka okamžite odrazila aj na zvuku kapely. „Hudba, ktorú sme hrali, začala znieť muzikálnejšie, jasnejšie sa rysovala pesnička a jej príbeh.“
Na koncertnú predpremiéru si Sting vybral intímne prostredie losangelského Mayan Theater Po niekoľkodňovom skúšaní sa potenciál hudobníkov zmobilizoval o to viac, že nové skladby nemali ešte celkom zažité a už išli so svojou kožou na trh. Publikum síce tvorilo iba pár pozvaných divákov, ale pódiová skúška už mala viac nádych verejného predstavenia. Sting si tu chcel zároveň overiť, ako publikum reaguje na aktuálne aranžmány skladieb:
„Práca na albume bola mentálne veľmi náročná. Jednotlivé skladby sú napísané so značnou účasťou podvedomia a počas skúšok sme sa snažili zvýrazniť v nich ten správny význam. Pesničky sú v niečom ako deti. Dáte im život, a urobíte pre ne to najlepšie čo dokážete, aby mali dobrý štart do života. Potom sledujete ako rastú a vyvádzajú. Preberajú ich ďalší ľudia, ovplyvňujú a pozmeňujú ich, alebo si z nich berú príklad a vám zostáva akurát hrdosť že vaše dielo sa dostalo do sveta a existuje v ňom ako samostatná entita.“
Skladbu Whenever I Say Your Name naplánoval Sting ako duet s Mary J. Blige. Pokiaľ by niekto očakával iba prínos vyplývajúci zo speváckeho výkonu tejto soulovej divy, mohol by byť s výsledkom spokojný. Mary J ale patrí k osobnostiam s natoľko charizmatickým vystupovaním, že nik v jej okolí by sa nechcel nechať zahanbiť, a tak muzikanti čerpajú energiu už zo samotnej prítomnosti jej osoby.
Motivácia k dobrému výkonu máva svoje pozadie. Divákovi stačí to čo vidí v komprimovanej podobe na pódiu, prípadne počuje z nahrávky, hudobníci však vedia že dobrý výkon je vzopätím duše, ktorá, aby toho bola schopná, sa neustále potrebuje udržiavať v bdelom režime stand-by.
Vydavateľstvo: Universal, 2003
Celkový čas: 77:59
Zvuk: PCM stereo, 5.1 Dolby Digital
Obraz: 16:9 kompatibilný s 4:3
Titulky. Engl, Fr, Ger, Sp atd.
Zdroj: TS MusicServer
