Je až podivuhodné ako zachovalo vyzerá americký spevák John Bon Jovi, vzhľadom k faktu, že jeho skupina oslávi zanedlho už dvadsiate výročie pôsobenia na hudobnej scéne.
John je spevákom s veľkým hlasom, ktorému bola jeho skupina vždy adekvátnou oporou. Ich rockový až metalový sound bol síce odjakživa bohato pocukrovaný, ale rytmicky veľmi dôrazný a presný. Súčasný akustický album možno preto celkom nezapadá do zažitej predstavy o krehkosti folkovej hudby. Hoci v tvorbe Bon Jovi vždy nad inštrumentálnym exhibicionizmom prevládali silné melódie a pesničkársky element, ich skladby sa rockového „drajvu“ nezbavia ani v prerobenom akustickom kabáte. Rytmický tep a dôraznú dynamiku majú títo hráči v krvi, bez ohľadu na to, či hrajú v rockovom obsadení, alebo sú unplugged. Spolu s novými aranžmánmi, ktoré pozmenili celkové vyznenie piesní, prešli určitými úpravami aj melódie a výraz speváka. John uberá tlak na pílu a tá, napodiv (?), reže celkom slušne aj ďalej. Pri prvých počutiach sa uši navyknuté na pôvodné melódie trochu bránia novým líniám a pritiahnutej uzde, čím viac však CD počúvame, tým prirodzenejšie tieto nové verzie známych hitov vyznievajú.
Hudba Bon Jovi je vystavaná na pilieroch americkej tradície, ku ktorej vždy patrili aj akustické nástroje. Žánrové podhubie, pre ktoré je použitie akustických nástrojov typické, teda folk, blues aj country, možno hľadať aj v ich rockových skladbách. Obnaženie a prebudovanie pôvodného repertoáru ukázalo, že element vyššie uvedených žánrov je v nich stále prítomný. Nedá sa obísť ani skutočnosť, že zvuk „španielky“ bol odjakživa prítomný aj v rockovej hudbe. Viacerým skladbám Led Zeppelin pomohol k ich večnej sláve práve vzťah Jimmyho Pagea k šesť a dvanásť strunným akustickým gitarám, ako aj k používaniu alternatívnych otvorených ladení. Jimmy Page ovplyvnil aj Bon Joviho dvorného gitaristu Richieho Samboru:
„Odjakživa som bol aj akustickým hráčom. Keď skupina, v ktorej som hrával ešte ako chlapec, nemala práve „zabookovaný“ večer, sám som bral akustické kšefty. Hrával som po kluboch iba s bagitaristom, ktorý ma podporoval harmonicky. Takéto účinkovanie predstavovalo pre mňa fórum, v rámci ktorého som sa cítil uspokojivo. Učil som sa ako na to od ostatných pesničkárov, ktorí vtedy pôsobili v New Jersey. Vyrastal som však aj na akustickom sounde Led Zeppelin.“
Tento zdroj inšpirácie možno rozpoznať aj v novej verzii skladby Wanted Dead Or Alive. „V čase keď sme písali Wanted Dead Or Alive, nezneli v rádiách takmer žiadne akustické gitary. Prostredníctvom zvuku tejto skladby sme chceli akustickú tradíciu opäť oživiť. Nový album je ďalším pokračovaním nášho zámeru. Pôvodná myšlienka na unplugged verziu skladieb Bon Jovi vznikla počas turné v Japonsku. Mali sme akurát tri dni voľna a povedali sme si že ich využijeme na to, aby sme ľuďom ponúkli čosi nové. Napadlo nás, že by to mohla byť akustická verzia a keď s tým súhlasil aj promotér, dali sme väčšinu aranžmánov dohromady už počas tých pár dní. Nakoniec sme mali k dispozícii takmer štyri hodiny pôvodného unplugged repertoáru vrátane coververzií skladieb Heroes Davida Bowieho, The Jocker od Stevea Millera a Have A Little Faith With Me od Johna Hiatta.“
Zvuk albumu This Left Feels Right okrem samotných gitár dopĺňajú aj ďalšie akustické, a doplnkové elektrofonické nástroje. Charakterizuje ho živý, majestátne pôsobiaci klavír Davida Bryana, a deväť skladieb dokresľuje aj orchestrálne podfarbenie. John:
„Uvedomili sme si, že aby projekt vyznel skutočne dobre, potrebovali by sme okrem kvalitných mikrofónov aj pomoc a skúsenosti niekoho mimo skupiny. Myslel som vtedy na Pata Leonarda, najmä kvôli jeho práci na unplugged albumoch Roda Stewarta a Bryana Adamsa. Našťastie bol voľný a tak sme ho pozvali do New Jersey. Pat sa tváril že naše skladby predtým vôbec nepočul a postupne sme zistili, že to čo vplývalo na jeho názory sa dramaticky líšilo od našich vzorov. Tým sa mnohé zmenilo a znenazdajky sa náš projekt stal omnoho väčším a zaujímavejším než sme sami očakávali.“
Na albume sa nachádza trinásť klasických hitov z dielne Johna Bon Joviho a jeho spoluhráčov. Celý projekt však vyznieva podstatne kreatívnejšie ako jednoduché skompilovanie ďalšej z radu albumov „The Best Of...“.
Gitarista Ritchie Sambora spomína na nahrávanie takto: „Pri vzniku This Left Feels Right sme mali podobné pocity, ako keď sa nahrával náš prelomový album Slippery When Wet, ibaže s tým rozdielom, že dnes sme o sedemnásť rokov starší. Po štrnástich hodinách denne strávených v štúdiu som ráno vstával rovnako unavený a práca v štúdiu ma dobíjala energiou rovnako ako predtým. Toto je jedna z najvzrušujúcejších vecí, aká sa nám po rokoch podarila.“
Vydavateľstvo: Universal, 2003
Celkový čas: 57:10
Link: www.bonjovi.com, www.backstagejbj.com
Zdroj: TS MusicServer
